Hoci zánik Veľkej Moravy znamenal koniec centrálnej štátnej moci na našom území, na nižšej úrovni (veľmožské dvorce, osady) život plynule pokračoval.
Archeológovia kontinuitu osídlenia jasne dokázali na viacerých lokalitách (Nitra, Bratislava, Ducové, Liptovská Mara).
Ukazuje sa, že obsadzovanie Slovenska maďarskými kmeňmi nebolo také dramatické, ako sa v minulosti predstavovalo. O to viac, že v priebehu 10. storočia Maďari obsadili a osídlili len južné, rovinaté oblasti Slovenska; išlo najmä o dolné toky riek Morava, Váh, Hron, Ipeľ, Hornád a Ondava po líniu
Hlohovec – Nitra – Lučenec – Rimavská Sobota – Turňa nad Bodvou – Michaľany.
Severnejšie časti Slovenska obsadili podľa všetkého českí Přemyslovci a udržali si až do konca 10. storočia. Nie je vylúčené, že ich zvrchovanosť uznávali aj maďarskí vládcovia usadení severne od Dunaja.
Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa predpokladalo, že to nebola vhodná doba na tak náročné projekty, ako boli murované kostoly. Archeológovia však dokázali pak. Výskumy potvrdili nielen kontinuitu osídlenia, ale aj pokračujúce budovanie kostolov. To plynule nadväzovalo na veľkomoravskú tradíciu pridržiavaním sa osvedčených typov sakrálnych stavieb - rotúnd a jednoloďových kostolíkov s kvadratickou či podkovovitou apsidou.
V tomto období navyše veriaci bezpochyby naďalej využívajú viaceré veľkomoravské kostoly, ktoré tak nepochybne slúžili aj ako istý vzor. Išlo napríklad o rotundy v Ducovom, Trenčíne, nejaký čas nepochybne aj baziliku na bratislavskom hradnom kopci a kostoly na Devíne a Martinskom vrchu v Nitre, aj keď viaceré z nich boli ešte v prvej polovici storočia zničené počas útokov Maďarov.
Archeologické výskumy odkryli viacero stavieb, datovaných či datovateľných do tohto obdobia. Do 10. storočia sa zvyknú datovať základy prvého kostolíka v Nitre-Párovciach. Takisto datovanie viacerých z najstarších zachovaných stavieb u nás, ako sú Kopčany, Nitrianska Blatnica ale aj Kostoľanv pod Tribečom, je pomerne voľné a okrem 9. storočia prichádza rovnako do uvahy aj nasledujúce storočie. Nie celkom jasné je aj datovanie kostolíka v Otrhánkach.
Nie je vylúčené, že podrobnejšie výskumy v budúcnosti dokážu starší pôvod aj u ďalších stavieb.
esteban
Hoci zánik Veľkej Moravy znamenal koniec centrálnej štátnej moci na našom území, na nižšej úrovni (veľmožské dvorce, osady) život plynule pokračoval. Archeológovia kontinuitu osídlenia jasne dokázali na viacerých lokalitách (Nitra, Bratislava, Ducové, Liptovská Mara).
Ukazuje sa, že obsadzovanie Slovenska maďarskými kmeňmi nebolo také dramatické, ako sa v minulosti predstavovalo. O to viac, že v priebehu 10. storočia Maďari obsadili a osídlili len južné, rovinaté oblasti Slovenska; išlo najmä o dolné toky riek Morava, Váh, Hron, Ipeľ, Hornád a Ondava po líniu Hlohovec – Nitra – Lučenec – Rimavská Sobota – Turňa nad Bodvou – Michaľany.
Severnejšie časti Slovenska obsadili podľa všetkého českí Přemyslovci a udržali si až do konca 10. storočia. Nie je vylúčené, že ich zvrchovanosť uznávali aj maďarskí vládcovia usadení severne od Dunaja.
Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa predpokladalo, že to nebola vhodná doba na tak náročné projekty, ako boli murované kostoly. Archeológovia však dokázali opak. Výskumy potvrdili nielen kontinuitu osídlenia, ale aj pokračujúce budovanie kostolov. To plynule nadväzovalo na veľkomoravskú tradíciu pridržiavaním sa osvedčených typov sakrálnych stavieb - rotúnd a jednoloďových kostolíkov s kvadratickou apsidou.
V tomto období navyše veriaci bezpochyby naďalej využívajú viaceré veľkomoravské kostoly, ktoré tak nepochybne slúžili aj ako istý vzor. Išlo napríklad o rotundy v Ducovom, Trenčíne, nejaký čas nepochybne aj baziliku na bratislavskom hradnom vrchu a kostoly na Devíne a .
Archeologické výskumy odkryli viacero stavieb, datovaných do tohto obdobia. Do 10. storočia sa zvyknú datovať základy prvého kostolíka v Nitre-Párovciach a v rovnakom období mohla byť postavená aj rotunda v Nitrianskej Blatnici (podľa niektorých odborníkov vznikla ešte vo veľkomoravskom období, keďže jej dispozícia sa zhoduje s veľkomoravským kostolíkom v Ducovom).
Najvzácnejšou stavbou z tohto obdobia je však kostolík sv. Juraja v , čerstvo datovaný na základe aktuálneho výskumu už do poslednej štvrtiny 10. storočia (doteraz sa uvádzalo 11. storočie). V tomto kostolíku sa zachovali aj najstaršie známe nástenné maľby. Ide o fresky z konca 10. storočia, ktoré ešte nesú znaky predrománskeho štýlu. Sú to pravé fresky, ktoré maľoval skúsený majster. Našli sa pritom v dedinskom kostolíku, na pomerne odľahlom mieste. To svedčí o kultúrnej vyspelosti súdobého Slovenska, aj keď sa veľká časť dôkazov stratila v nenávratne.
Nie je vylúčené, že podrobnejšie výskumy v budúcnosti dokážu starší pôvod aj u ďalších stavieb.
esteban
© 2007 - 2012