Patrocínium: Dvanástich apoštolov
Vznik: najneskôr prvá štvrtina 13. storočia
Poloha: v obci, pri kláštornom kostole Panny Márie
Stručný popis: románska rotunda kruhového pôdorysu s vnútornou apsidou a 12 nikami
História
Tehlovú rotundu postavili podľa všetkého v rámci kláštorného komplexu premonštrátov, ktorý založili okolo 1217 comes Omodej a jeho syn Štefan z rodu Hunt-Poznanovcov. Prvá písomná zmienka o nej je až z roku 1391.
V roku 1683 bola stavba poškodená a viac ako 70 rokov chátrala. Obnovená bola po roku 1755 už v barokovom štýle, kedy loď dostala aj novú klenbu. Pri jej výstavbe bolo rozobraté pôvodné tehlové murivo približne do úrovne tesne nad oknami.
Podobne ako v Skalici aj tu odhaleniu románskeho pôvodu stavby pomohli boje druhej svetovej vojny, keďže pri bombardovaní v roku 1944 baroková omietka rotundy opadala a odhalila románske murivo. V roku 1954 bola stavba zrekonštruovaná. Odkryté boli románske okná i zachované časti nástenných malieb. Tie boli zakonzervované v roku 1956. Archeologické výskumy sa tu robili v rokoch 1962 – 63 a v roku 1978. Najnovšie výskumy sa tu realizujú od roku 2009.
Zaujímavosti
- O datovaní rotundy sa dlho diskutovalo a dodnes nie je táto otázka definitívne vyriešená. Do úvahy pripadal až veľkomoravský pôvod stavby, vďaka nálezu hrobu veľkomoravského bojovníka len 1,5 m od rotundy. Novší výskum však toto datovanie vylúčil, keďže sa zistili hroby z uvedeného obdobia aj pod základmi stavby. Podľa niektorých autorov pochádza stavba už z 12. storočia.
- Riešenie interiéru rotundy nemá na Slovensku obdobu. Apsida je tvorená výklenkom (s maximálnou šírkou 360 cm) v múre a zvýrazňuje ju triumfálny oblúk presahujúci do priestoru lode. Vnútorné steny sú navyše členené 12 nikami s polkruhovým zakončením. Systém rozmiestnenia ník sa má zhodovať s rotundou sv. Donáta v Zadare zo začiatku 9. storočia.
- Takéto riešenie s nikami by na základe analógií so zahraničnými objektmi mohlo naznačovať, že stavba slúžila ako baptistérium, na obrad krstu. V nikách by mohli krstení sedieť a počas obradu si tam odložiť šaty. Krstná nádoba či nádrž sa však nezachovala.
- Úroveň pôvodnej dlážky je o cca 40 cm nižšie oproti súčasnej. V stredoveku sa tak v nikách mohli usadiť ľudia vysokí aj cca 170 cm.
- Na juhozápadnej strane sa zachoval románsky portál, na južnej a východnej strane románske okná, ku ktorým pribudlo ďalšie na juhovýchodnej strane odkryté pri obnove v roku 2009.
- V interiéri sa zachovali aj vzácne nástenné maľby vysokej úrovne z obdobia okolo roku 1220 (apoštoli) a ďalšie, značne poškodené, z rokov 1320 – 50 (postavy svätcov).
- Na barokovej kupole lode sa nachádzajú pôvodné nástenné maľby, dnes sú však zatreté.
Súčasný stav
Rotunda patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod miestnu farnosť. V roku 2009 bol obnovený exteriér objektu z grantového programu Ministerstva kultúry SR zameraného špeciálne na románske rotundy.
V rámci obnovy dostala rotunda novú vápennú omietku, odstránilo sa necitlivo vsadené elektrické vedenie a osvetlenie z múra. Taktiež znížili úroveň terénu okolo stavby o cca pol metra, čím dostala rotunda pôvodné proporcie. Navštívili sme ho v januári 2009 a júli 2010.
Bohoslužby: príležitostne
Praktické informácie
Obec sa nachádza 23 km severne od Štúrova. Rotunda stojí neďaleko hlavnej cesty, pričom spoľahlivým orientačným bodom sú dve veže románskeho kostola. Návštevu kostolíka je potrebné dohodnúť vopred. Kontakt na faru: 036/75 99 122.
GPS: 47.921030116, 18.642570376
Literatúra
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Paller, Ľ.: Potulky po románskych stavbách na Slovensku. UKF v Nitre, 2003, nepublikovaná práca.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Kotruszová, V.: Bíňa. Kostol Panny Márie. Malá vlastivedná knižnica č. 5. Vydavateľstvo KT, Komárno, 2007.
Web
- www.parkany.sk/beny/sk/pleb.html
esteban
Ďalšie články o Bíni: Z nášho itinerára
© 2007 - 2012