Skalica

Skalica1a.jpg

Patrocínium: sv. Juraja

Vznik: cca prvá tretina 11. storočia

Poloha: na návrší vedľa súčasnej kalvárie v západnej časti mesta

Stručný popis: ranorománska rotunda s podkovovitou apsidou na severovýchodnej strane a barokovou strechou s lucernou

História
Rotundu postavili podľa všetkého v prvej tretine 11. storočia v areáli opevneného hrádku a slohovo je príbuzná českým rotundám tohto obdobia (napr. v Znojme).
Prestavali ju v 15. a potom aj v 17. storočí. Súčasťou prestavby okolo roku 1435 bolo zvýšenie stien lode a vytvorenie druhého podlažia. Rotunda bola po tejto prestavbe zahrnutá do pevnostného systému mesta ako strážna veža, pričom spodný priestor naďalej slúžil ako kaplnka.
Koncom 16. a začiatkom 17. storočia Skalica dvakrát vyhorela, pričom oheň poškodil aj rotundu. Tú potom po roku 1650 opravili a barokovo prestavali. Po úpravách už stratila svoju obrannú funkciu, dostala novú strechu a došlo aj k zväčšeniu okien na druhom podlaží a vchodu do stavby. Rozsiahla oprava rotundy sa uskutočnila aj v roku 1933.
Počas záverečných bojov 2. svetovej vojny v dňoch 8. až 11. apríla 1945 bola poškodená výbuchom bomby. Pri následnej rekonštrukcii v roku 1949 boli odstránené vonkajšie omietky a obnažené pôvodné románske a gotické murivo, čím rotunda dostala svoj súčasný vzhľad. Povojnová oprava sa skončila v roku 1954.
Od roku 1970 je národnou kultúrnou pamiatkou a následne sa tu uskutočnil reštaurátorský (1971) a archeologický výskum (1972). Celková rekonštrukcia rotundy trvala dva roky (1975 - 1977).
Rotunda patrí Záhorskému múzeu v Skalici, ktoré tu v roku 1992 vytvorilo samostatnú expozíciu. V polovici 90. rokov boli zreštaurované zachované maľby v lodi zobrazujúce život sv. Juraja. V roku 2005 bol upravený priestor okolo rotundy, vytvorený informačný systém a doplnilo sa externé osvetlenie stavby.

Zaujímavosti
- V datovaní stavby sa odborníci rozchádzajú. Jej vznik kladú od prvej tretiny 11. storočia (prípadne až druhú polovicu 10. storočia) až po prelom 12. a 13. storočia. Niektorí autori spomínali až veľkomoravský pôvod.
- Rotunda má nezvyčajne hrubé múry - 130 až 140 cm. Vnútorný priemer lode je 540 cm.
- Apsida sa otvára do priestoru lode jednoduchou hranou bez zvýraznenia víťazného oblúka.
- Rotunda mala vlastné opevnenie v tvare kruhu.
- Archeologický výskum odkryl pri rotunde hroby, najstaršie z nich pochádzajú z prelomu 12. a 13. storočia.
- Severne od rotundy mal stáť trojloďový kostol, spomínaný už v roku 1192.
- Na rotunde sa zachovalo viacero okien z (rano)románskeho, gotického i barokového obdobia.
- Z gotických malieb znázorňujúcich život sv. Juraja sa zachovala len prvá a posledná scéna.
- Na západnej strane lode tesne pod strechou je zamurovaný gotický portálik, ktorý prepojoval rotundu s opevnením.
- Virtuálna prehliadka rotundy je dostupná na stránke www.virtualtravel.sk.
- Krásny výhľad na rotundu je z protiľahlého kopca, na ktorom stojí klasicistická kalvária. Viac o nej sa dočítate na blogu Miroslava Lisinoviča.
- V roku 2002 bola vydaná rotunda na poštovej známke.
- Stredoveké kostoly sa nachádzajú aj priamo v Skalici (farský kostol s kostnicou, františkánsky kostol) i v blízkom okolí - Holíči a Kopčanoch.

Súčasný stav
Rotunda patrí Záhorskému múzeu v Skalici, ktoré tu v roku 1992 vytvorilo samostatnú expozíciu. Stavba je v dobrom stave. Navštívili sme ju v septembri 2006, októbri a decembri 2007, novembri 2008 a novembri 2012.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Rotunda sa nachádza v západnej časti mesta pri mestských hradbách neďaleko kalvárie s cintorínom. Návštevu si môžete dohodnúť v Turistickom informačnom centre Skalica (034/ 66 453 41). Vstup je spoplatnený.
GPS: 48.848489667, 17.225401103

Literatúra:
- Bašo, M.:
Rotunda sv. Juraja v Skalici. In: Pamiatky súčasnosť, č. 5 - 6/1990, str. 8 - 10.
- Jankovič, V. a kol.:
Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Osveta, Martin 1980.
- Minďáš, M.: Skalica. Vydavateľstvo Reco, miesto a rok vydanie neuvedené.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
- www.skalica.sk/mesto/pamiatky/rotunda.php
- www.zahorskemuzeum.sk

esteban

Rotundu v Skalici samozrejme

Št, 27/10/2011 - 19:32 od Maťo (bez overenia)

 

Rotundu v Skalici samozrejme nemožno - ani historicky ani štýlom - klásť do 9. stor. No rovnako ju z umelecko-historického hľadiska možno len ťažko klásť až na prelom 12. a 13. stor. Charakter jej muriva, v detailoch predovšetkým v konštrukcii okenných otvorov, striktne kruhový pôdorys lode aj apsidy, i výrazný základový sokel predstupujúci v exteriéri pred nadzákladové murivo a najmä mimoriadne masívne a hrubé nadzákladové murivo nepatrí do vrcholno- až neskoro-románskej architektúry v našom prostredí. Najbližšie skalickému riešeniu - predovšetkým tvarom pôdorysu a výrazným základovým soklom - sú základy rotundy odkrytej na hradisku v Levom Hradci v Čechách, ktorú možno datovať najskôr niekam do 11. stor.
Onen veľmi neskorý údaj o vzniku rotundy v r. 1021 "per quemdam vinicolam Ioannem de Prurisz" napriek svojmu veku nepostráda istú dôveryhodnosť - ak by išlo o prostú novodobú fabuláciu, zrejme by jej autor vymysleným menom staviteľa a jeho pôvodu chcel dokázať väzbu Skalice na nejakú významnejšiu osobnosť, inštitúciu či stavebnú dielňu, ktorou by "dokázal" pravdivosť uvádzaného roku výstavby kostola. No samotné uvádzané meno a prímenie staviteľa "de Prurisz" nemožno spojiť so žiadnou známou osobnosťou ani miestom, časom či inými súvislosťami. Nenapĺňa teda znaky intencionálnej a istému zámeru podriadenej kronikárskej fabulácie, pretože jej autor by ňou vlastne nič nedokázal.
Územie Záhoria vrátane jeho sevrnej časti i so susedným územím Bielych Karpát a tzv. Luckým poľom na Morave bolo od 11. asi až do prelomu 12. a 13. stor., i neskôr, súčasťou tzv. konfínia. pohraničného nárazníkového pásma medzi Uhorským a Českým štátom, na ktorom získavali prevahu raz Arpádovci, inokedy Přemyslovci. Viac-menej tu však dominovali Arpádovci, čo sa prejavilo i v zákonných článkoch kráľa Ladislava z konca 11. stor., ktorými výrazne obmedzoval osídľovanie a akúkoľek stavebnú činnosť v tomto priestore. Umiestňovali sa sem predovšetkým strážne posádky (Plavcov, Sikulov atď.). Práve v r. 1018-1020, keď sa Morava - vrátane Záhoria - stala súčasťou Českého štátu, možno veľmi reálne počítať s výrazným tlakom na toto pohraničné územie. Prejavom tohto tlaku bolo budovanie malých hradísk, ako napr. Břeclav či Hodonín, ku ktorým mohlo patriť i malé hradisko v Skalici umiestnené na diaľkovej komunikácii spájajúcej Uhorsko a Moravu. Snaha o fixovanie tohto územného zisku sa mohla prejaviť aj vybudovaním kostola na takomto hradisku. Neskôr, r. 1030, zaznamenalo Uhorsko územný zisk na území južne od Dunaja až po rieku Fischa. Je pravdepodobné, že v tomto roku sa uhorská moc rozšírila i na úkor Českého štátu, a to tak na celé územie Záhoria ako i na tzv. Lucké pole. Tam je uhorská prítomnosť napokon doložená viacerými skutočnosťami v 11. stor., no i v priebehu 12. stor., hoci zrejme s určitou prestávkou po bitke v r. 1116.
Územie Záhoria bolo až do konca 12. stor. kráľovským majetkom, na ktorom po určitý časový úsek stále platili obmedzenia z konca 11. stor. Pred r. 1206 sú tu však už doložené osady, a to i trhové (Plavecký Štvrtok, zrejme i Sobotište) aj nemecké kolonizačné (Láb). Práve niekedy na prelome 12. a 13. stor. sa kráľovská majetková držba na tomto území dostáva do rúk nižších feudálov a buduje sa tu územná správa v podobe malých pohraničných komitátov (staršia Stupava a zrejme Šaštín, mladší Holíč). Do tohto obdobia totiž siaha najstaršie vystopovateľné pozemkové vlastníctvo nižších feudálov tak v Skalici ako aj v Lábe, Jablonovom a v Holíči. Až v tomto období uvoľňujúceho sa kráľovského vlastníctva a stabilizácie česko-uhorskej hranice mohol vzniknúť holíčsky hrad (Wywar, Nový hrad), zrejme i archidiakonát v Šaštíne a možno i obnovený hrádok v Skalici.
Takže naozaj treba konštatovať, že po väčšinu 11. a 12. stor. tu sotva mohla vzniknúť sakrálna stavba slúžiaca či už feudálovi ako súkromný kostol alebo prostému ľudu ako kostol farský. Rotunda v Skalici má veľmi blízke vzťahy k českým rotundám z konca 10. a z 11. stor., rozhodne bližšie, než k uhorským rotundám z počiatku 13. stor., preto je oveľa reálnejšie hľadať jej vznik v čase výraznej českej moci na Záhorí, v prvých decéniách 11. stor.

Rotundu sa najprv v záujme

St, 09/02/2011 - 17:32 od Maroš (bez overenia)

 

Rotundu sa najprv v záujme väčšej slávy usilovali rôzni autori datovať ako čo najstaršiu, až niekam na začiatok deviateho storočia. V tomto zmysle vyzneli aj výsledky prvého archeologického výskumu, ktoré neskôr tá istá autorka prehodnotila na koniec dvanásteho, zač. trinásteho storočia. V roku 1217 získali Skalicu grófi zo Sv.Jura a z Pezinka. Zrejme nie náhodou je rotunda oddávna zasvätená sv. Jurajovi. Rok 1217 vychádza ako najpravdepodobnejší rok vzniku rotundy. Svedčí o tom aj jej veľkosť. V tomto roku tu vzniká aj panský hrádok, ktorého bola súčasťou. Tesne pri hrádku vznikla malá osada. Tá zrejme čoskoro znova spustla, lebo v roku 1256 je Skalica znova opustená. Nanovo bola osídlená po tomto roku, najneskôr začiatokom 14.-teho storočia, zrejme kolonistami neznámo odkiaľ, ktorí sa však neusadili okolo rotundy, ale asi o pol kilometra ďalej, v okolí dnešného námestia. Dá sa z toho usudzovať, že rotunda aj hrádok v tom čase už neslúžili svojmu účelu. Keď sa po roku 1372 začali stavať hradby, na vnútorný okraj sa zo strategických dôvodov dostala ako rotunda, tak aj hrádok, ktorý sa premenil v podstate na strážnu baštu pri bočnej bráne.
Tvrdenie, že v 19.storočí mohol niekto uviesť meno staviteľa z roku 1021 (meno a priezvisko) svedčí len o tom, že oddávna ľudia radi fabulovali. Je to nezmysel, ktorý nemá u nás obdoby.
Argument, že neskôr ako v roku 1021 tu nič podobné nemohlo vzniknúť, neobstojí. Len 7 km južnejšie, na hranici s Moravou v 11.storočí vznikol hrad a aj románsky kostolík a pri nich osada v Holíči. Tento hrad bol sídlom hradnej župy. Naopak, práve blízka hranica bola dôvodom, prečo sa tu stavali opevnenia. Aj holíčsky hrad a osada boli niekoľko krát dobyté a znova obnovené a to ako českým tak aj uhorským štátom. Dá sa z toho usudzovať, že to rovnako bolo aj v Skalici. Nevylučuje to možnosť, že aj tu stál predtým niekde inde starší románsky kostolík. Ale rotunda, napriek romantickej snahe vidieť v nej už veľkomoravskú stavbu to nie je. Najstaršie nálezy z kopčeka na ktorom stojí rotunda sú skromné a pochádzajú z prelomu 12-13. storočia.

Túto rotundu môžeme

St, 21/01/2009 - 11:38 od Maťo (bez overenia)

 

Túto rotundu môžeme pokojne označiť za českú ranorománsku, resp. predrománsku stavbu. Jej datovanie do prvej tretiny 11. stor., presnejšie do roku 1021, ktorý je uvedený v jednej kanonickej vizitácii z 18. stor. (spolu s menom staviteľa "Joannes de Prurisz"), je opodstatnené slohovo i historicko-geografickými súvislosťami. V prvej tretine 11. stor. ešte stále územie Záhoria patrilo k Morave; súčasťou Uhorska sa stáva až v roku 1030. samotná Morava sa pevnou súčasťou Českého štátu stáva niekedy medzi rokmi 1017 a cca 1020. V r. 1017 podľa kroniky Thietmara - biskupa merseburského - Moravania napadli Čechy a vrátili sa domov s veľkou korisťou. V tomto roku teda nemohla Morava byť súčasťou českého štátu. Ale už okolo roku 1020 je Břetislav, syn českého kniežaťa Oldřicha, údelným vojvodom moravským. Práve teda medzi rokmi 1020 a 1030 mohla na Záhorí vzniknúť typická česká hradná rotunda, podobná znojemskej rotunde sv. Kataríny (asi 1037) i rotunde sv. Petra na Starom Plzenci (asi 997). Preto i hradisko, na ktorom rotunda stojí, treb považovať za přemyslovské opevnenie, pohraničná hrad. Neskôr tu s vybudovaním panskej rotundy a sídla nemožno počítať, keďže išlo o miesto presne na hranici Uhorska a Českého štátu. Ani na celom Záhorí v blízkosti rieky Moravy nepoznáme jedinú ďalšiu románsku stavbu (výnimkou je Kopčiansky kostol - ten má však celkom inú históriu). Toto územie bolo v 11. a 12. stor. len veľmi riedko osídlené, miestami celkom vyľudnené, čo dokladajú najmä archeologické pramene. Skalica sa spomína prvý krát roku 1217 ako "opustená zem"...

Ďalšie články z rubriky Kostoly

« Svinica Martinček »

Poloha

Zobraziť na podrobnej mape

Fotogaléria

Skalica1 Skalica2 Skalica3 Skalica4 Skalica5 Skalica6 Skalica7 Skalica8 Skalica9 Skalica10 Skalica11 Skalica12 Skalica13 Skalica14 Skalica15 Skalica16 Skalica17 Skalica18 Skalica19 Skalica20 Skalica21 Skalica22 Skalica23 Skalica24 Skalica25 Skalica26 Skalica27 Skalica28 Skalica29 Skalica30 Skalica31 Skalica32 Skalica33 Skalica34 Skalica35 Skalica36 Skalica37 Skalica38 Skalica39 Skalica40 Skalica41 Skalica42 Skalica43 Skalica44 Skalica45 Skalica46 Skalica47 Skalica48 Skalica49 Skalica50 Skalica51 Skalica52 Skalica53 Skalica54 Skalica55 Skalica56 Skalica57 Skalica58 Skalica59 Skalica60 Skalica61

Apsida.sk © 2007 - 2016 www.Apsida.sk | Kontakt | System Drupal | Prihlásenie užívateľa
All rights reserved. Na všetok textový a obrazový obsah sa vzťahujú autorské práva. Bez súhlasu majiteľa práv je protiprávne obsah voľne šíriť.