Apsida

– polkruhový alebo podkovovitý, niekedy aj viacuholníkový či kvadratický výklenok, slúžiaci v stredoveku ako záver (ukončenie) východnej strany kostola, v ktorom býval umiestnený oltár. Plnil tak funkciu →presbytéria. Pre predrománske a románske obdobie sú typické veľmi malé rozmery tohto priestoru, kde zvyčajne bolo miesto len pre oltár a kňaza (príp. miništranta).
Apsida býva zaklenutá →konchou, pri kvadratickom pôdoryse jednoduchou valenou klenbou (Kopčany, Kostoľany pod Tribečom alebo Rakovnica).
Kostolíky a →rotundy mávali najčastejšie jednu apsidu (napríklad Dražovce, Kalinčiakovo, Jur nad Hronom (na obrázku), Rimavské Janovce, výnimkou je trojapsidový kostol v Bíni - obr. 2), baziliky a trojloďové kostoly tri (napríklad Diakovce, pôvodne aj Hronský Beňadik).
Výnimočný je u nás trojapsidový uzáver veľkomoravského kostola na devínskom hradnom vrchu v tvare trojlístka či pôvodne štvorapsidová rotunda v Chrasti nad Hornádom, kde západnú apsidu neskôr nahradili loďou. Menej obvyklá na našom území je aj kombinácia kvadratického tvaru apsidy (v interiéri riešenej ako kombinácia polkruhovej apsidy a obdĺžnikového chóru) a valcovej rotundy v Malých Kosihách.
Osobitným druhom sú vnútorné apsidy, ktoré nevyčnievajú z vonkajšieho obrysu kostolíka. U nás je to prípad rotundy v Šiveticiach (jedna apsida) a rotundy na trenčianskom hradnom vrchu (štyri apsidy v tvare štvorlístka).