-----NOVÉ FOTO------
Patrocínium: sv. Juraja
Vznik: asi druhá polovica 9. storočia
Poloha: nad dedinou na svahu kopca
Stručný popis: predrománsky kostolík s obdĺžnikovou loďou a kvadratickou apsidou, s pristavanou románskou loďou a vežičkou a novodobou západnou prístavbou
História
Kostolík bol postavený zrejme už v druhej polovici 9. storočia na mieste o niečo staršieho dreveného chrámu. Typologicky išlo o jednoloďovú stavbu s apsidou v tvare nepravidelného lichobežníka, podobnú kostolíku v Kopčanoch.
Začiatkom 12. storočia je časť dediny spomínaná ako vlastníctvo benediktínskeho kláštora na Zobore. Niekedy v druhej štvrtine 13. storočia bola stavba zväčšená prístavbou novej, štvorcovej lode so západnou vežičkou nad emporou. Prístavba zrejme súvisela s novým vlastníkom obce, ktorým sa stali Forgáčovci. Ďalšie úpravy sa udiali aj v po roku 1357.
V 16. storočí kostolík vyhorel a istý čas stál bez strechy, čím najviac utrpeli najmä románske maľby. V 17. storočí kostol opravili, v roku 1721 bol nahradený drevený strop lode murovanou klenbou a netradične k západnému priečeliu bola pristavaná sakristia. Románska veža bola zvýšená a pôvodné združené okná boli zamurované. V tomto období boli taktiež zamaľované stredoveké fresky.
V medzivojnovom období už kostolík chátral, strecha zatekala, narušená bola aj statika obvodových múrov.
Koncom 50. rokov minulého storočia už bol kostolík v havarijnom stave, istý čas bol dokonca zatvorený (1957 - 59), lebo hrozilo jeho zrútenie. Potrebu rekonštrukcie potvrdil aj objav starých malieb v roku 1960 a tak bola schválená jeho rekonštrukcia.
Tá sa uskutočnila v rokoch 1964-65. S prácami začali miestni obyvatelia z vlastných peňazí a rámci nej bola zbúraná baroková sakristia a nahradená novodobou prístavbou, ktorá však vážne narušila pôvodný stredoveký ráz kostolíka. Opravy boli navyše vykonané neodborne a v niektorých prípadoch kostolíku viac uškodili, ako pomohli. Preto sa muselo začať odznova, súčasne sa rozbehol aj archeologický výskum. Ten datoval podľa hrobov kostolík do 11. storočia. Ani odborná obnova kostolíka sa však nevyhla viacerým chybám, okrem iného sa nedotkla románskej veže, ktorá zostala v podobe, akú jej dala neodborná obnova. V rokoch 1966 až 1969 boli s prestávkami reštaurované fresky, ktoré však napriek tomu dosť utrpeli. V 90. rokoch minulého storočia si kostolík opäť vyžadoval opravy. V rokoch 2001 až 2003 bol reštaurovaný južný románsky portál, čiastočne upravená veža a obnovené fasády. Ďalšie práce sa rozbehli až v roku 2005.
Vek kostolíka spresnil najnovší výskum, ktorý sa rozbehol v lete 2006 a potvrdil domnienky odborníkov, že ide o ešte staršiu stavbu. Drevo trámu použitého v staršej lodi bolo chronometricky datované do obdobia medzi rokmi 703 - 915 po Kristovi, s najvyššou pravdepodobnosťou do obdobia okolo roku 860.
Zaujímavosti
- Kostolík je na základe najnovších výskumov zrejme najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na Slovensku, datovanou do 9. storočia. Len nedávno bol pritom čas jeho vzniku posunutý na koniec 10. storočia. Ako sa ukázalo, nebol to konečný posun. Kostoľany pod Tribečom tak prevzali primát od kostolíka v Kopčanoch. Výskum v roku 2010 navyše priniesol objav kolových jám (časť z nich už bola nájdená skôr) po o niečo menšom drevenom predchodcovi jednoduchého tvaru pretiahnutého lichobežníka.
- O datovaní kostolíka sa viedli mnohé diskusie. Do objavenia malieb bol považovaný za "obyčajný" gotický kostol. Následne bol vznik stavby posunutý do 11. storočia. Okrem názorov niektorých odborníkov (dnes už zrejme potvrdených), že by mohlo ísť až o veľkomoravskú stavbu, sa objavili aj menej odborné názory, posúvajúce jej vznik do 7. storočia, či dokonca do obdobia panovania rímskeho cisára Marka Aurélia, ktorý sa na území Slovenska istý čas zdržiaval so svojím vojskom.
- Vznik kostolíka už pred 11. storočím naznačoval aj jazykovedný rozbor názvu obce, ktorý, ako uvádza Jankovič, vznikol spojením slova kostol a pomnožnej prípony, používanej v 10. storočí.
- Interiér kostolíka, predovšetkým staršia časť, priam "dýcha" starobylosťou.
- Maľby v kostolíku datujú odborníci na koniec 10. storočia. Donedávna sa uvádzal prelom 11. a 12. storočia. Sú najstaršie zachované nielen na Slovensku, ale aj v celej "stredovýchodnej" Európe. Ich vek potvrdzuje napríklad aj výjav „Klaňanie sa troch kráľov“, kde sú postavy zobrazené ešte starým spôsobom ako mágovia, nie králi.
- Fresky sú značne poškodené vlhkosťou i neskoršími zásahmi a premaľbami, výskum ukázal, že pôvodné maľby sa zachovali v menšom rozsahu než sa javilo doteraz.
- Na južnej strane románskej lode sa zachoval ústupkový portál. Pôvodný hlavný vchod do lode bol zo západnej strany a zanikol spolu so západným priečelím pri prístavbe románskej lode. Výskum objavil len stopy po ňom, vrátane šírky 1,75 metra.
- V interiéri románskej lode sa zachovala pôvodná empora, krstiteľnica a svätenička.
- Staršia loď kostolíka je osvetlená troma oknami nepravidelného "vajcovitého" tvaru na južnej i severnej strane, podobne ako v Kopčanoch, kde sú okná 2 + 2. Mladšie - románske - kostoly už spravidla okná na severnej strane nemajú. Výskum ukázal, že kostolík mal pôvodne okná rovnakého tvaru ako v Kopčanoch a až dodatočne boli zmenšené zamurovaním dolnej časti, čo im dalo spomínaný vajcovitý tvar.
- Románska loď je osvetlená dvoma pôvodnými štrbinovými oknami.
- V okolí kostolíka sa našla množstvo hrobov, niektoré z obdobia 11. storočia boli podobne ako v Dražovciach zakryté veľkými kameňmi.
- Kvôli prístavbe zo 60. rokov minulého storočia sa kostolík fotí najmä z juhovýchodu, pretože z tejto strany ju najmenej vidno.
- Slovenská pošta vydala v novembri 1994 známku s motívom kostolíka, ktorá zvíťazila v ankete o najkrajšiu slovenskú známku za daný rok.
- V roku 2009 bol kostolík zaradený do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
Súčasný stav
Kostolík patrí pod rímskokatolícku farnosť v susedných Ladiciach. Stavba je po obnove v posledných rokoch v pomerne dobrom stave, horšie sú na tom zvyšky románskych malieb, ktoré trpia zvýšenou vlhkosťou. To je dôsledkom novodobej prístavby a úprav veže, ktorými sa porušili pôvodný systém vetrania stavby.
Na aktuálny výskum by mali nadviazať aj stavebné úpravy, pri ktorých sa uvažovalo aj o zbúraní modernej prístavby. V súčasnosti boli zamurované veľké južné okná prístavby a vyrúbané stromy tieniace stredoveký kostolík z juhu s cieľom zlepšiť mikroklímu interiéru kvôli freskám. Tie sú pred obnovou zakryté dreveným debnením. Riešením by asi bola premena kostolíka na múzeum a výstavba nového kostola v obci, ako to navrhovali odborníci už v 70. rokoch minulého storočia. Stavbu sme navštívili v júli 2006, júni 2007, októbri 2008 a septembri 2011.
Bohoslužby: áno
Praktické informácie
Obec sa nachádza cca 25 km severovýchodne od Nitry. Kostolík je už zďaleka viditeľný z príjazdovej cesty. Je voľne prístupný, interiér si môžete prezrieť po dohode s pánom farárom. Kontakt na farský úrad v Ladiciach: 037/ 631 71 29.
GPS: 48.415658289, 18.246689737
Literatúra:
- Maříková, J. - Berger, T.: První stavební fáze kostela sv. Juraja v Kostoľanech pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 97 - 152.
- Hradilová, J. - Hradil, D. - Kotulánová, E. - Švarcová, S.: Nástěnné malby v Kostoľanech pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 153 - 174.
- Valeková, A.: K pamiatkovej obnove Kostola sv. Juraja. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 183 - 198.
- Gregorová, J.: Vybrané problémy z pripravovanej stavebnej obnovy Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 221 - 234.
- Barta, P. - Bóna, M.: Chronometrické datovanie muriva Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom: prvé výsledky. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, str. 54 - 59.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Vydavateľstvo Rak Budmerice, Budmerice 2005.
- Jankovič, V. a kol.: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Osveta, Martin, 1980, str. 33 - 37.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.
Web:
- www.kostolanypodtribecom.estranky.cz
- www.techartis.cz
- virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk
- http://www.antar.sk/DaB
esteban
Ďalšie články o Kostoľanoch pod Tribečom: Tichý svedok čias..., Z nášho itinerára, Obnova chrámu pokračuje..., Kostoľany európskym dedičstvom...,
Drevený predchodca...


© 2007 - 2012
Dendrodatovanie sa k ničomu
Pia, 01/04/2011 - 10:17 od ZM (bez overenia)
Dendrodatovanie sa k ničomu nevyjadrilo v tejto vzorke kusu konštrukčného dreva, kvôli nízkemu počtu ročných prírastkov vo vzorke. Jediné čo vylúčilo je obdobie rokov 1107-1274. Zato rádiouhlík ho datuje medzi roky 703-915. (údaje sú z Monumentorum tutela 22, r.2010). Zaujímavý je tiež najnovší nález staršej drevenej sakrálnej stavby pod kostolom:
http://www.pamiatky.sk/pamiatky/ochrana-pamiatkoveho-fondu/pamiatkovy-vyskum/kostoľany-pod-tribecom/ Takže celkový záver je na ďalšom výskume.
datovanie...
So, 30/10/2010 - 22:32 od Martin Illáš (bez overenia)
Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť.
Kostolany a Velka Morava
St, 24/02/2010 - 21:05 od esteban (bez overenia)
Zdravim.
Velkomoravsky povod kostolika v Kostolanoch je zatial dolozeny len dendrochronologicky, ked analyza dreveneho tramu z múru ukázala, ze s najvacsou pravdepodobnostou pochadza zo stromu vytateho okolo roku 860.
Apsida.sk o tom informovala uz v novembri 2009 - http://www.apsida.sk/c/3599/strucne-kopcany-alebo-kostolany.
Je ale pravda, ze tieto nove zistenia sme zatial nezapracovali do profilu kostolika. Pousilujeme sa tak urobit co najskor.
Teraz som cital v aktualnej
Ut, 23/02/2010 - 21:10 od VonSatrapold (bez overenia)
Teraz som cital v aktualnej Historickej Revue ze najnovsie vyskumy preukazali ze tento kostolik bol postaveny uz v casoch Velkej Moravy a ze teda je to po Kopcanoch uz druhy VM stojaci kostol. Tak asi by bolo dobre poopravit dobu vzniku (dufam ze v HR nevymyslaju)
dodatok
Ut, 17/11/2009 - 20:54 od maťo (bez overenia)
Vyššie spomínané kamenné náhrobníky boli nájdené i na cintorínoch v Podhoranoch-Sokolníkoch, pri rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici i pri kaplnke sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.
Spomínané hroby prikryté
Št, 22/01/2009 - 20:25 od Maťo (bez overenia)
Spomínané hroby prikryté kamennými náhrobníkmi pri kostoloch v Kostoľanoch pod Tríbečom a v Dražovciach patria k svojskému typu stredovekých cintorínov. Ich výskyt je obmedzený 11. až 14. storočím a vyskytujú sa prevažne v dolnom Pohroní a na strednom Ponitrí. Na týchto cintorínoch bola časť hrobov (patriaca zrejme zámožnejšej zložke spoločnosti) vyznačená kamenným náhrobníkom často značných rozmerov a veľkej hmotnosti, pričom niektoré boli i opracované do tvaru viac alebo menej pravidelného tvaru, resp. i obohatené nejakým rytým znakom, najčastejšie tvaru kríža.
Cintoríny tohto typu sa na niektorých miestach dochovali dodnes, na mnohých miestach však boli náhrobníky odstránené, či už ako materiál na stavbu nových kostolov alebo iných stavieb, ale často i z nevedomosti ako "bezvýznamné" kamene prekážajúce v prístupe ku kostolom a pod.
Tieto cintoríny tak poznáme pri kostoloch (zaniknutý i existujúcich) napr. na hrade Devín, v Martine, Dražovciach, Nedanovciach-Krásne, Kostoľanoch pod Tríbečom, Ducovom-Kostolci, Bíni, Leviciach-Bratke, Somotore, Hradišti, Jacovciach, Kovarciach, Solčanoch, Veľkých Uherciach, Boldogu, Cíferi-Páci, Klížskom Hradišti, na Nitrianskom hrade, v Pečeniciach, Kolíňanoch a Klátovej Novej Vsi-Hrádku.