Kostoľany pod Tribečom

kpt10a.jpg

Patrocínium: sv. Juraja

Vznik: cca koniec 9. storočia - začiatok 10. storočia

Poloha: nad dedinou na svahu kopca

Stručný popis: predrománsky kostolík s obdĺžnikovou loďou a kvadratickou apsidou, s pristavanou románskou loďou a vežičkou nad emporou a novodobou západnou prístavbou

História
Kostolík bol postavený niekedy koncom 9. storočia až začiatkom 10. storočia na úpätí kopca. Typologicky išlo o neveľkú jednoloďovú stavbu s apsidou v tvare nepravidelného lichobežníka, podobnú kostolíku v Kopčanoch. Zrejme v priebehu 11. storočia bol interiér vyzdobený nástennými maľbami.
Začiatkom 12. storočia je časť dediny spomínaná ako vlastníctvo benediktínskeho kláštora na Zobore. Niekedy v druhej štvrtine 13. storočia bola stavba zväčšená prístavbou novej, štvorcovej lode so západnou vežičkou nad emporou. Prístavbu si zrejme vynútil nároast počtu veriacich a realizoval ju zrejme nový vlastník obce, ktorým sa stali Forgáčovci. Ďalšie úpravy sa udiali aj v po roku 1357.
V 16. storočí kostolík vyhorel a istý čas stál bez strechy, čím najviac utrpeli najmä románske maľby. V 17. storočí kostol opravili, v roku 1721 bol nahradený drevený strop lode murovanou klenbou a netradične k západnému priečeliu bola pristavaná sakristia. Románska veža bola zvýšená a pôvodné združené okná boli zamurované. V tomto období boli taktiež zamaľované stredoveké fresky.
V medzivojnovom období už kostolík chátral, strecha zatekala, narušená bola aj statika obvodových múrov.
Koncom 50. rokov minulého storočia už bol kostolík v havarijnom stave, istý čas bol dokonca zatvorený (1957 - 59), lebo hrozilo jeho zrútenie. Potrebu rekonštrukcie potvrdil aj objav starých malieb v roku 1960 a tak bola schválená jeho rekonštrukcia.
Tá sa uskutočnila v rokoch 1964-65. S prácami začali miestni obyvatelia z vlastných peňazí a rámci nej bola zbúraná baroková sakristia a nahradená novodobou prístavbou, ktorá však vážne narušila pôvodný stredoveký ráz kostolíka. Opravy boli navyše vykonané neodborne a v niektorých prípadoch kostolíku viac uškodili, ako pomohli. Preto sa muselo začať odznova a súčasne sa rozbehol aj archeologický výskum. Ten datoval podľa hrobov kostolík do 11. storočia. Ani odborná obnova kostolíka sa však nevyhla viacerým chybám, okrem iného sa nedotkla románskej veže, ktorá zostala v podobe, akú jej dala neodborná obnova.
V rokoch 1966 až 1969 boli s prestávkami reštaurované fresky, ktoré však napriek tomu dosť utrpeli. V 90. rokoch minulého storočia si kostolík opäť vyžadoval opravy. V rokoch 2001 až 2003 bol reštaurovaný južný románsky portál, čiastočne upravená veža a obnovené fasády. Ďalšie práce sa rozbehli až v roku 2005.
Vek kostolíka spresnil najnovší výskum, ktorý sa rozbehol v lete 2006 a potvrdil domnienky odborníkov, že ide o ešte staršiu stavbu, datovateľnú do veľkomoravského obdobia.

Zaujímavosti
- Kostolík je na základe najnovších výskumov zrejme najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou na Slovensku, datovanou do 9. storočia. Kostoľany pod Tribečom tak prevzali primát od kostolíka v Kopčanoch.
- Datovanie kostolíka sa opiera analýzu dreva trámu použitého v staršej lodi, ktoré bolo chronometricky datované do obdobia medzi rokmi 703 - 915 po Kristovi, s najvyššou pravdepodobnosťou do obdobia okolo roku 860. Analýza omietky zasadila vznik kostolíka do obdobia konca 9. až začiatku 10. storočia.
- O datovaní kostolíka sa viedli mnohé diskusie. Do objavenia malieb bol považovaný za "obyčajný" gotický kostol. Následne bol vznik stavby posunutý do 11. storočia. Okrem názorov niektorých odborníkov (dnes už potvrdených), že by mohlo ísť až o veľkomoravskú stavbu, sa objavili aj menej odborné názory, posúvajúce jej vznik do 7. storočia, či dokonca do obdobia panovania rímskeho cisára Marka Aurélia, ktorý sa na území Slovenska istý čas zdržiaval so svojím vojskom.
- Vznik kostolíka už pred 11. storočím naznačoval aj jazykovedný rozbor názvu obce, ktorý, ako uvádza Jankovič, vznikol spojením slova kostol a pomnožnej prípony, používanej v 10. storočí.
- Výskum v roku 2010 priniesol objav kolových jám (časť z nich už bola nájdená skôr), ktorú niektorí odborníci označili za zvyšok konštrukcie staršieho dreveného chrámu jednoduchého
tvaru pretiahnutého lichobežníka. Táto hypotéza však nebola prijatá.
- Interiér kostolíka, predovšetkým staršia časť, priam "dýcha" starobylosťou.
- Maľby v kostolíku sú najstaršie zachované nielen na Slovensku, ale aj v celej "stredovýchodnej" Európe. Ich vek potvrdzuje napríklad aj výjav „Klaňanie sa troch kráľov“, kde sú postavy zobrazené ešte starým spôsobom ako mágovia, nie králi, ktorý má analógie z 11. storočia v Taliansku.
- Fresky sú značne poškodené vlhkosťou i neskoršími zásahmi a premaľbami a výskum ukázal, že pôvodné maľby sa zachovali v menšom rozsahu, než sa javilo doteraz.
- Na južnej strane románskej lode sa zachoval ústupkový portál. Pôvodný hlavný vchod do lode bol zo západnej strany a zanikol spolu so západným priečelím pri prístavbe románskej lode. Výskum objavil len stopy po ňom, vrátane šírky 1,75 metra.
- V interiéri románskej lode sa zachovala pôvodná empora, krstiteľnica a svätenička.
- Staršia loď kostolíka je osvetlená troma oknami nepravidelného "vajcovitého" tvaru na južnej i severnej strane, podobne ako v Kopčanoch, kde sú okná 2 + 2. Mladšie - románske - kostoly už spravidla okná na severnej strane nemajú. Výskum ukázal, že kostolík mal pôvodne okná rovnakého tvaru ako v Kopčanoch a až dodatočne boli zmenšené zamurovaním dolnej časti, čo im dalo spomínaný vajcovitý tvar.
- Výskum v roku 2012 priniesol objav takéhoto pôvodného okna aj vo východnej stene apsidy pod dnešným oknom.
- Románska loď je osvetlená dvoma pôvodnými štrbinovými oknami na južnej strane.
- Na románskej veži sa pôvodne nachádzali jednoduché i združené okná. V najvyššom poschodí mohlo ísť dokonca o trojité okná - trifórium. Naznačuje to šírka okenného otvoru.
- V okolí kostolíka sa našla množstvo hrobov, niektoré z obdobia 11. storočia boli podobne ako v Dražovciach zakryté veľkými kameňmi.
- Kvôli prístavbe zo 60. rokov minulého storočia sa kostolík fotí najmä z juhovýchodu, pretože z tejto strany ju najmenej vidno.
- Slovenská pošta vydala v novembri 1994 známku s motívom kostolíka, ktorá zvíťazila v ankete o najkrajšiu slovenskú známku za daný rok.
- V roku 2009 bol kostolík zaradený do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
- Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model kostolíka v podobe pred neskororománskou prestavbou v 13. storočí. Vystavený je v Ponitrianskom múzeu v Nitre.
- Kostolík s freskami sa ako jediný zástupca Slovenska stal súčasťou európskeho projektu Kolísky európskej kultúry - Francia Media, zameraného na obdobie rokov 850 - 1050.
- Románsky kostolík sa zachoval aj v neďalekých Velčiciach a stratený stredoveký kostolík stojí v obci Jelenec.

Súčasný stav
Kostolík patrí pod rímskokatolícku farnosť v susedných Ladiciach. Stavba je po obnove v posledných rokoch v pomerne dobrom stave, horšie sú na tom zvyšky predrománskych malieb, ktoré trpia zvýšenou vlhkosťou. To je dôsledkom novodobej prístavby a úprav veže, ktorými sa porušili pôvodný systém vetrania stavby.
Na aktuálny výskum by mali nadviazať aj stavebné úpravy, pri ktorých sa uvažovalo aj o zbúraní modernej prístavby. Zatiaľ boli zamurované veľké okná na jej južnej stene a vyrúbané stromy tieniace kostolík z juhu s cieľom zlepšiť mikroklímu interiéru kvôli freskám. Od roku 2012 prebieha reštaurovanie fresiek. Stavbu sme navštívili v júli 2006, júni 2007, októbri 2008, septembri 2011 a septembri 2015.

Bohoslužby: v súčasnosti nie

Praktické informácie
Obec sa nachádza cca 25 km severovýchodne od Nitry. Kostolík je už zďaleka viditeľný z príjazdovej cesty. Je voľne prístupný, interiér si môžete prezrieť po dohode s pánom farárom. Kontakt na farský úrad v Ladiciach: 037/ 631 71 29.
GPS: 48.415658289, 18.246689737

Literatúra:
- Maříková, J. - Berger, T.: První stavební fáze kostela sv. Juraja v Kostoľanech pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 97 - 152.
- Hradilová, J. - Hradil, D. - Kotulánová, E. - Švarcová, S.: Nástěnné malby v Kostoľanech pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 153 - 174.
- Valeková, A.: K pamiatkovej obnove Kostola sv. Juraja. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 183 - 198.
- Gregorová, J.: Vybrané problémy z pripravovanej stavebnej obnovy Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 21, str. 221 - 234.
- Barta, P. - Bóna, M.: Chronometrické datovanie muriva Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom: prvé výsledky. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, str. 54 - 59.
- Barta, P. - Bóna, M. - Keleši, M.: Chronometrický výskum murív Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. In: Archaeologia
historica 40, č. 2, 2015, str. 691 - 709. Dostupná je aj v elektronickej forme na tejto
stránke - https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/134204.
- Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Post Scriptum, Bratislava, 2014.
- Illáš, M: Príspevok k otázke predrománskej drevenej sakrálnej architektúry na Morave a západnom Slovensku. In: Vlastivědný věstník moravský, ročník 2013, č. 1, str. 147 - 160.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Vydavateľstvo Rak Budmerice, Budmerice 2005.
- Jankovič, V. a kol.: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Osveta, Martin, 1980, str. 33 - 37.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5B07).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
- www.kostolanypodtribecom.estranky.cz
- www.techartis.cz
- virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk
- http://www.antar.sk/DaB

esteban

Ďalšie články o Kostoľanoch pod Tribečom: Tichý svedok čias..., Z nášho itinerára, Obnova chrámu pokračuje..., Kostoľany európskym dedičstvom...,
Drevený predchodca..., Nález pôvodného okna v apside...

komentár

St, 30/04/2014 - 11:31 od Tomáš Zemek (bez overenia)

 

Je to unikátna kultúrna pamiatka. Túto kultúrnu pamiatku nám môžu závidieť aj v
štátoch, kde sú oveľa známejšie pamiatky, napríklad katedrála Notre Dame v
Paríži bola dokončená až v 14. storočí. Máte čo ukazovať.
S pozdravom Tomáš Zemek, Lehnice.

Pôvodne som si myslel, že

Pia, 12/10/2012 - 09:35 od Pavol (bez overenia)

 

Pôvodne som si myslel, že kus skúmaného dreva z múru kostola, mohol byť druhotne použitý z predchádzajúcej drevenej stavby. No keď som si pozrel dokument o tomto kostole a prečítal príslušné analýzy, podľa ktorých polkmeň patrí nepochybne k primárnym prvkom kostola a bol vložený do muriva v priebehu výstavby kostola, tak ma to presvedčilo o opaku. Nech si archeológovia ďalej hľadajú mince kráľa Svätopluka, aby datovali kostol do starších čias, mne stačí tento seriózny vedecký dôkaz.

archeologia

Ut, 29/05/2012 - 15:37 od Danica Staššíková-Štukovská (bez overenia)

 

Pre datovanie existencie kostola v Kostolanoch p.T. stále chýba nález hrobu s predmetmi z 9. storočia. Možno si položiť otázku, či sa vôbec takýto nález môže nájsť pre poničenosť priestoru mladšími hrobmi.
Ale v Kopčanoch sa takéto hroby našli.
Dúfajme, že tak ako bol precízne odvedený doterajší revízny výskum pamiatkárov, tak sa bude postupovať aj naďalej. Nadšené predbiehanie udalostí zverejňovaním tvrdení o existencii kostola v 9. storočí širokú verejnosť môže zavádzať. Tým nechcem znížiť význam dendrodát z dreva. Možno len gratulovať a poďakovať každému, kto sa o záchranu kostolíka a jeho výskum zasadil a v záujme nájdenia odpovedí na otázku jeho vzniku a významu, ako aj sprístupnenia výsledkov verejnosti, bude tak pokračovať aj ďalej.

Dendrodatovanie sa k ničomu

Pia, 01/04/2011 - 10:17 od ZM (bez overenia)

 

Dendrodatovanie sa k ničomu nevyjadrilo v tejto vzorke kusu konštrukčného dreva, kvôli nízkemu počtu ročných prírastkov vo vzorke. Jediné čo vylúčilo je obdobie rokov 1107-1274. Zato rádiouhlík ho datuje medzi roky 703-915. (údaje sú z Monumentorum tutela 22, r.2010). Zaujímavý je tiež najnovší nález staršej drevenej sakrálnej stavby pod kostolom:
http://www.pamiatky.sk/pamiatky/ochrana-pamiatkoveho-fondu/pamiatkovy-vyskum/kostoľany-pod-tribecom/
Takže celkový záver je na ďalšom výskume.

datovanie...

So, 30/10/2010 - 22:32 od Martin Illáš (bez overenia)

 

Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť.

Kostolany a Velka Morava

St, 24/02/2010 - 21:05 od esteban (bez overenia)

 

Zdravim.
Velkomoravsky povod kostolika v Kostolanoch je zatial dolozeny len dendrochronologicky, ked analyza dreveneho tramu z múru ukázala, ze s najvacsou pravdepodobnostou pochadza zo stromu vytateho okolo roku 860.
Apsida.sk o tom informovala uz v novembri 2009 - http://www.apsida.sk/c/3599/strucne-kopcany-alebo-kostolany.
Je ale pravda, ze tieto nove zistenia sme zatial nezapracovali do profilu kostolika. Pousilujeme sa tak urobit co najskor.

Teraz som cital v aktualnej

Ut, 23/02/2010 - 21:10 od VonSatrapold (bez overenia)

 

Teraz som cital v aktualnej Historickej Revue ze najnovsie vyskumy preukazali ze tento kostolik bol postaveny uz v casoch Velkej Moravy a ze teda je to po Kopcanoch uz druhy VM stojaci kostol. Tak asi by bolo dobre poopravit dobu vzniku (dufam ze v HR nevymyslaju)

dodatok

Ut, 17/11/2009 - 20:54 od maťo (bez overenia)

 

Vyššie spomínané kamenné náhrobníky boli nájdené i na cintorínoch v Podhoranoch-Sokolníkoch, pri rotunde sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici i pri kaplnke sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.

Spomínané hroby prikryté

Št, 22/01/2009 - 20:25 od Maťo (bez overenia)

 

Spomínané hroby prikryté kamennými náhrobníkmi pri kostoloch v Kostoľanoch pod Tríbečom a v Dražovciach patria k svojskému typu stredovekých cintorínov. Ich výskyt je obmedzený 11. až 14. storočím a vyskytujú sa prevažne v dolnom Pohroní a na strednom Ponitrí. Na týchto cintorínoch bola časť hrobov (patriaca zrejme zámožnejšej zložke spoločnosti) vyznačená kamenným náhrobníkom často značných rozmerov a veľkej hmotnosti, pričom niektoré boli i opracované do tvaru viac alebo menej pravidelného tvaru, resp. i obohatené nejakým rytým znakom, najčastejšie tvaru kríža.
Cintoríny tohto typu sa na niektorých miestach dochovali dodnes, na mnohých miestach však boli náhrobníky odstránené, či už ako materiál na stavbu nových kostolov alebo iných stavieb, ale často i z nevedomosti ako "bezvýznamné" kamene prekážajúce v prístupe ku kostolom a pod.
Tieto cintoríny tak poznáme pri kostoloch (zaniknutý i existujúcich) napr. na hrade Devín, v Martine, Dražovciach, Nedanovciach-Krásne, Kostoľanoch pod Tríbečom, Ducovom-Kostolci, Bíni, Leviciach-Bratke, Somotore, Hradišti, Jacovciach, Kovarciach, Solčanoch, Veľkých Uherciach, Boldogu, Cíferi-Páci, Klížskom Hradišti, na Nitrianskom hrade, v Pečeniciach, Kolíňanoch a Klátovej Novej Vsi-Hrádku.

Ďalšie články z rubriky Kostoly

« Rohovce Dobrá Niva »

Poloha

Zobraziť na podrobnej mape

Fotogaléria

Kostoľany pod Tribečom2 Kostoľany pod Tribečom3 Kostoľany pod Tribečom4 Kostoľany pod Tribečom5 Kostoľany pod Tribečom6 Kostoľany pod Tribečom7 Kostoľany pod Tribečom8 Kostoľany pod Tribečom9 Kostoľany pod Tribečom11 Kostoľany pod Tribečom12 Kostoľany pod Tribečom13 Kostoľany pod Tribečom14 Kostoľany pod Tribečom15 Kostoľany pod Tribečom16 Kostoľany pod Tribečom17 Kostoľany pod Tribečom18 Kostoľany pod Tribečom19 Kostoľany pod Tribečom20 Kostoľany pod Tribečom21 Kostoľany pod Tribečom22 Kostoľany pod Tribečom23 Kostoľany pod Tribečom24 Kostoľany pod Tribečom25 Kostoľany pod Tribečom26 Kostoľany pod Tribečom27 Kostoľany pod Tribečom28 Kostoľany pod Tribečom29 Kostoľany pod Tribečom30 Kostoľany pod Tribečom31 Kostoľany pod Tribečom32 Kostoľany pod Tribečom33 Kostoľany pod Tribečom34 Kostoľany pod Tribečom35 Kostoľany pod Tribečom36 Kostoľany pod Tribečom37 Kostoľany pod Tribečom38 Kostoľany pod Tribečom39 Kostoľany pod Tribečom40 Kostoľany pod Tribečom41 Kostoľany pod Tribečom42 Kostoľany pod Tribečom43 Kostoľany pod Tribečom44 Kostoľany pod Tribečom45 Kostoľany pod Tribečom46 Kostoľany pod Tribečom47 Kostoľany pod Tribečom48 Kostoľany pod Tribečom49 - model by Archeologický ústav SAV Kostoľany pod Tribečom50 - model by Archeologický ústav SAV Kostoľany pod Tribečom51 - model by Archeologický ústav SAV Kostoľany pod Tribečom52 - model by Archeologický ústav SAV Kostoľany pod Tribečom53 - model by Archeologický ústav SAV Kostoľany pod Tribečom54 - model by Archeologický ústav SAV Kostoľany pod Tribečom55 - Foto RKFÚ Ladice Kostoľany pod Tribečom56 - Foto RKFÚ Ladice Kostoľany pod Tribečom57 - Foto RKFÚ Ladice Kostoľany pod Tribečom58 - Foto RKFÚ Ladice Kostoľany pod Tribečom59 - Foto RKFÚ Ladice Kostoľany pod Tribečom60 - Foto RKFÚ Ladice Kostoľany pod Tribečom61 - Foto RKFÚ Ladice Kostoľany pod Tribečom62 Kostoľany pod Tribečom63 Kostoľany pod Tribečom64 Kostoľany pod Tribečom65 Kostoľany pod Tribečom67 Kostoľany pod Tribečom68 Kostoľany pod Tribečom69 Kostoľany pod Tribečom70 Kostoľany pod Tribečom71 Kostoľany pod Tribečom72 Kostoľany pod Tribečom73 Kostoľany pod Tribečom74 Kostoľany pod Tribečom75 Kostoľany pod Tribečom76

Apsida.sk © 2007 - 2016 www.Apsida.sk | Kontakt | System Drupal | Prihlásenie užívateľa
All rights reserved. Na všetok textový a obrazový obsah sa vzťahujú autorské práva. Bez súhlasu majiteľa práv je protiprávne obsah voľne šíriť.