Petrovce

Až do 40. rokov 20. storočia stál pri obci Petrovce románsky kostolík zasvätený Najsvätejšej Trojici z 2. štvrtiny 13. storočia. Po postavení nového chrámu sa cirkev i veriaci oň odmietli ďalej starať. V roku 1940 bola najprv zbúraná loď a v roku 1949 aj svätyňa. Neskôr bol na mieste kostolíka postavený dom smútku.

Kostolík spomínaný už v roku 1275 bol zrejme súčasťou zaniknutej osady Sáros a predstavoval jeden z najkrajších príkladov tehlovej architektúry na našom území. Mal podobu jednoloďovej stavby so svätyňou tvorenou štvorcovým chórom a polkruhovou apsidou. Nad západným priečelím bola na streche malá drevená vežička. Loď mala plochý drevený strop, apsida bola zaklenutá pôvodnou konchou.

Stavba bola dlhá takmer 14 metrov a široká 8 metrov. Dispozíciou bola podobná zachovanému kostolu v neďalekom Gemerskom Jablonci. Stavebným materiálom bola tehla s rozmermi 5 cm x 15 cm x 29 cm.

Výnimočnú výzdobu niesla predovšetkým svätyňa kostolíka. Fasádu apsidy členilo 13 oblúkov slepých arkád nepravidelnej šírky a výšky. Na východnej strane boli v arkádach umiestnené tri štrbinové okná. Podobné slepé arkády sa zachovali na apside kostolíka vo Veľkých Chyndiciach. Tento ozdobný prvok nájdeme aj v Gemeri - na rotunde v Šiveticiach.

Fasádu chóru a lode členili nárožné pilastre, v prípade chóru naviac aj zuborez v hornej časti. Vstup do kostolíka bol zo západnej strany a mal podobu jednoduchého ústupkového portálu. Nad ním sa nachádzalo kruhové okno. 

Je pravdepodobné, že interiér kostola vyzdobili ešte v stredoveku freskami. V období neskorej gotiky pristavali severnú sakristiu, ktorej východna stena prekryla jeden oblúk slepej arkády na severnej strane. Úpravy sa dotkli aj západného portálu do lode, tie však boli pri barokovej prestavbe znova odstránené.

Posledná oprava stredovekého objektu sa uskutočnila v roku 1885, kedy kvôli problémom so statikou spevnili západné priečelie kostolíka troma opornými piliermi. Ešte pred rokom 1914 sa  začalo hovoriť o potrebe výstavby nového kostola v obci, vojnové udalosti však zabránili jej realizácii.

V 20. rokoch minulého storočia už bol kostolík v zlom stave, strecha zatekala a v múroch sa objavili trhliny. Navyše nevyhovoval ani kapacitne potrebám miestnej farnosti. Preto sa rozhodli postaviť si nový kostol v obci, pričom o románsky stavbu sa odmietali starať.

Bližšie opisuje stav kostola správa z jeho obhliadky vykonanej v máji 1922 (presný prepis zápisu): „Na vonkajších stranách stien je tehla do výšky 2.00 m od zeme na viacerých miestách do 0.20 m hlbky steny vypadaná, omietka stien tak z venku, ako aj z nutra na celej ploche olupaná. Šindelová krytina strechy je uplne zlá,.... voda preteká na celej ploche stropu, do samého kostola na veriacích, ktorý su prinutení počas služby božej otvoriť dáždniky. Klenba sanktuoriuma a zákrstia je od protekajucej vody zničená.“ V roku 1923 boli náklady na opravu románskeho chrámu vyčíslené na sumu 38 000 Kč.

Žiadosť o povolenie zbúrať starý kostol dostal rezort školstva a národnej osvety v roku 1924. V tejto veci oslovení pamiatkari po obhliadke stavby odmietli dať súhlasné stanovisko. Nasledovalo niekoľko rokov vzájomnej korešpondencie medzi zainteresovanými stranami, ktoré mali protichodné predstavy o ďalšom osude románskej stavby. 

Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku navrhol v roku 1927 ako kompromisné riešenie zachovanie aspoň svätyne, ktorá by slúžila ako kaplnka. Múry lode po sňatí strechy mali tvoriť akúsi otvorenú predsieň.

Biskupský úrad v Rožňave sa však dištancoval od akejkoľvek starostlivosti o kostolík. V júli 1928 oznámil pamiatkarom, že otázku starého kostola v Petrovciach prestáva riešiť: „...cirkevná obec v Petrovciach na cirkevné, bohoslužobné ciele nemieni upotrebovať starý kostol úradnou mocou zatvorený a nový kostol v obci sa bude stavať, biskupský ordinariát so záležitosťou a opravou starého kostola sa nezaoberá viac“. S odvolaním sa na vyhlásenie románskej stavby pamiatkarmi za historickú pamiatku celú vec uzavrel slovami: „Na tomto základe s úctou dávam na vedomie PT referátu, že nepatrí do oboru cirkevnej vrchnosti postarať sa o upravenie a ďalšie udržovanie zmienenej budovy“.

V roku 1930 si navyše miestni veriaci aj bez povolenia postavili nový kostol a prestali sa starať o kostolík za dedinou. Podľa vtedy stále platných zákonov totiž veriaci stratili povinnosť udržiavať sakrálnu stavbu v prípade, keď si postavili novú.

Známy český historik umenia a pamiatkar Václav Mencl navštívil ešte stojacu stavbu a vo svojom diele Stredoveká architektúra na Slovensku z roku 1937 k nej napísal aj nasledovné: „Kostolík patrí k najozdobnejším tehelným pamiatkam z doby prechodnej...treba preto tým viac ľutovať, že prepadá sa neodvratnej skaze“.

V roku 1940 bola zbúraná loď kostola a v roku 1949 aj svätyňa. Bližšie opisuje zánik stredovekého  chrámu správa Pamiatkového ústavu v Bratislave z roku 1952: „V r. 1940 si z materiálu lode (tehly a kameň) nehal postaviť pán farár hospodárske budovy k fare. Svätyňa, ktorá bola do r. 1945 pomerne v dobrom stave, bola miestnymi činiteľmi v r. 1949 zborená a materiál použitý k stavbe garáže autobusov ČSAD. Miesto, kde kedysi stal kostol bolo použité na zasadenie hospodárskych rastlín“.

Lokalita zaniknutého kostola bola v roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Ešte v 70. rokoch minulého storočia boli viditeľné zvyšky obvodového muriva. Potom na tomto mieste postavili dom smútku a románsku stavbu pripomína už len dvojjazyčná tabuľa na jeho múre, inštalovaná 20. augusta 2000.

V roku 2020 sa uskutočnil v interiéri i exteriéri domu smútku geofyzikálny prieskum s cieľom overiť prítomnosť zvyškov románskeho chrámu Zistilo sa, že západná stena lode a z veľkej časti aj jej južná stena by sa pravdepodobne mali nachádzať v exteriéri modernej stavby. Naproti tomu georadar nezachytil zvyšky chóru a apsidy, ktoré by sa mali nachádzať v interiéri domu smútku. Otvára sa tak možnosť pre archeologický výskum i prípadnú prezentáciu aspoň časti pôdorysu zaniknutého chrámu.

GPS: 48.190633452, 20.029160724

Zdroje
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Porubská, B.: Sakrálne pamiatky. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2009, č. 4, str. 23 - 29.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Botoš, A. - Bešina, D. - Tirpák, J.: Nedeštruktívny geofyzikálny prieskum zaniknutého Kostola Najsvätejšej Trojice v Petrovciach. In: Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Gemer-Malohont, roč. 16, Rimavská Sobota 2020, str. 44 - 51.
- www.arslexicon.sk
- https://www.petrovce.sk/historia

Titulná fotka: Archív PÚ SR (č.19099) 

esteban
upravené 25. 8. 2012 a 29. 3. 2024

Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.

Súvisiace články: Geofyzikálny prieskum lokality...