Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej
Vznik: prvá polovica 13. storočia
Poloha: na miernom kopci na západnom okraji obce, uprostred cintorína ohradená pevnostným múrom
Stručný popis: neskororománska tehlová rotunda s vnútornou apsidou
História
Rotunda bola postavená niekedy v druhej štvrtine 13. storočia (pravdepodobne v 40. rokoch). Predpokladá sa, že spolu s menšou rotundou v neďalekých Prihradzanoch a zaniknutým hradom pod kopcom Muteň tvorili obrannú sústavu.
Svedčia o tom okrem ich polohy a vizuálneho kontaktu všetkých troch miest aj trojica úzkych okien v priestore nad konchou apsidy šivetickej rotundy, ktoré smerujú na východ. Rotundy v tejto sústave mohli slúžiť ako presunuté pozorovateľne, popri svojej primárnej, sakrálnej funkcii.
Interiér rotundy zdobili románske fresky pravdepodobne už z čias výstavby, ktorých časti sa dodnes zachovali. Zobrazovali výjavy zo života sv. Margity a Ježiša Krista. O približne sto rokov neskôr boli prekryté gotickými freskami s rovnakým, ale veľkorysejšie poňatými námetmi. Tlak krovu strechy na klenbu viedol v druhej polovici 14. storočia k jej preboreniu a nevyhnutnej oprave za použitia odlišného materiálu.
V neskoršom období boli apsida aj loď osvetlené na novo prerazenými oknami, v západnej stene lode bol vybúraný nový vchod a pristavaná predsieň štvorcového pôdorysu. Na severnej strane zasa pristavali sakristiu. Vedľa rotundy postavili v roku 1750 barokovú zvonicu.
Stavba bola opravovaná v roku 1926 a umeleckohistorické, architektonické i archeologické výskumy sa uskutočnili v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Zaujímavosti
- Ide o takmer v plnej miere zachovanú románsku stavbu s minimom neskorších stavebných úprav.
- Staviteľom rotundy mohol byť magister Jób z miestneho rodu Zachovcov, ktorý bol okrem iného aj päťkostolským biskupom a istý čas mal na starosti kráľovskú kaplnku v Ostrihome. V nej boli uložené relikvie sv. Margity Antiochijskej, ktoré priniesol do Uhorska kráľ Ondrej II. z krížovej výpravy do Svätej zeme. Zasvätenie rotundy tejto svätici i skutočnosť, že stavba svojou veľkosťou a riešením presahovala možnosti regiónu, podporuje túto teóriu.
- Rotunda má vnútorný priemer 1 110 cm (apsida 780 cm), čo znamená, že je asi najväčšou stavbou svojho druhu v strednej Európe. Pôvodnú výšku obvodových múrov kvôli neskorším zásahom nepoznáme.
- Nemá klasickú apsidu ako napríklad rotunda v Skalici alebo v Križovanoch nad Dudváhom, ale vnútornú, interiérovú, ktorá nenarušuje kruhový pôdorys stavby. To viedlo niektorých odborníkov k označenu rotundy za "dedinské jednolodie vpísané do kruhového základu".
- Rotundu kvôli tejto netradične riešenej svätyni dlho považovali za zvyšok typického románskeho kostolíka s pozdĺžnou loďou, z ktorého sa zachovala len apsida. Tú mali dostavať do podoby barokovej rotundy niekedy okolo roku 1750. Pochybnosti ukončil až spomínaný architektonický výskum, ktorý dokázal románsky pôvod celej stavby a okrem iného odkryl aj románsky portál na južnej strane lodi.
- Fasáda stavby je zdobená lizénami vytvárajúcimi motív slepých arkád po takmer celom jej obvode.
- Románske fresky zobrazujúce život sv. Margity sú vôbec najstarším hagiografickým príbehom vo výtvarnom umení Slovenska a najstarším vyobrazením života tejto svätice v celom bývalom Uhorsku. Je možné, že fresky dal namaľovať spomínaný magister Jób už v čase výstavby rotundy alebo krátko po nej.
- V apside sa zachovalo aj zobrazenie pôvodnej stredovekej podoby rotundy, vrátane vežovitej nadstavby strechy.
- Loď oddeľuje od apsidy pôvodný víťazný oblúk už goticky lomeného tvaru.
- Na západnej strane lode sa našli pozostatky po panskej empore, čo dokladá, že rotunda bola postavená ako vlastnícky kostolík. Empora bola zaklenutá konchou a podopierali ju murované piliere kruhového prierezu zakončené kamennými hlavicami, z ktorých jedna, silne poškodená, sa pri výskume našla. Empora v rotunde je na našom území veľmi nezvyčajná, zvyšky po nej sa našli už len v Križovanoch nad Dudváhom.
- Pri empore, v priestore medzi severnou stenou lode a priľahlou časťou múru víťazného oblúka, sa našli stopy po murovanom objekte, zaklenutom valenou klenbou, ktorého účel je neznámy.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku so šivetickou rotundou.
Súčasný stav
Rotunda v Šiveticiach (maď. Süvete) patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Licince. Ešte v lete 2006 sa dalo do rotundy bez problémov dostať, keďže nebola vôbec zamknutá. Tento stav samozrejme predstavoval nebezpečenstvo poškodenia vzácnych fresiek. V decembri 2007 sme však už našli vchod zabezpečený zámkom, čo súviselo so začiatkom rekonštrukcie, ktorá pokračuje aj v roku 2009 vďaka grantu MK SR.
Obnovu realizuje nezisková organizácia Quirinius. V rámci nej bola zabezpečená statika objektu, keďže hrozilo až vypadnutie klenby poškodenej zatekaním. V tejto súvislosti bola preto vymenená aj tretina strešnej krytiny. Zároveň bola domurovaná časť pevnostného múru, zbúraná pri predchádzajúcej obnove. V roku 2010 by mali práce pokračovať v interiéri, kde treba zreštaurovať vzácne románske a gotické fresky. Opravy by sa mala dočkať aj zvonica a kamenný múr okolo rotundy.
Bohoslužby: rotunda už neslúži na liturgické účely, je bez vnútorného vybavenia.
Praktické informácie
K rotunde sa už bez problémov nedostanete, keďže sa začala jej rekonštrukcia a areál je zamknutý. Je prístupná po ceste zo smeru od Jelšavy cez Gemerské Teplice, pričom ju uvidíte hneď na okraji obce po pravej strane. V smere od Tornale vedie cesta do Šivetíc cez Otročok, Gemerskú Ves a Licince. V takom prípade je stavba naopak na konci obci po ľavej strane.
Do Šivetíc sa dostanete aj autobusom a to z oboch zmienených smerov. Treba však rátať s nízkou frekvenciou spojov, obzvlášť počas víkendov.
GPS: 48.583825681, 20.275437534
Literatúra
- Oriško, Š.: Architektúra neskororománskej rotundy v Šiveticiach. In: Aechaeologia historica, roč. 1997, č.22, str. 29 - 37.
- Dvořáková, V. - Krása, J., - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Gerát, I.: Život sv. Margity. In: Pamiatky a múzeá ročník 2002, č. 3, str. 43 – 47.
- Togner, M.: K rekonstrukci dvou gemerských rotund (Šivetice a Prihradzany). In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Togner, M.: K prúzkumu nástenných maleb v rožňavském okresu. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Moravčíková, H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937 (obsahuje aj pôdorys v súlade so staršími predstavami o stavebnom vývoji rotundy).
- Skalská, M.: K dejinám ranostredovekých sakrálnych stavieb v Gemeri. Prednáška odznela na seminári Výskum a obnova ranostredovekej sakrálnej architektúry (11. - 12. november 2009, Bratislava).
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
Web
- www.albumromanski.pl/album/sivetice
esteban


© 2007 - 2012
aktualizacia
Št, 22/09/2011 - 20:44 od jozef (bez overenia)
takže: kľúče už mám, (a verte že je trocha problém urobiť kópie) spravujem túto farnosť až z Plešivca, takže je to väčší problém, každopádne je možné sa dohodnúť.
vnútro je celé zastavané dreveným lešením, ale aj tak sa dá vidieť dosť.
mail: saper(AT)centrum.sk
správca farnosti
Re:Kluce
Ut, 31/05/2011 - 09:38 od spo
Dakujeme za aktualnu informaciu.
kluce
Po, 30/05/2011 - 20:54 od kognitor (bez overenia)
kluce od rotundy su podla mojich informacii (potvrdenych) na obecnom urade - farar ich nema, ani pani Galicova.
miestne pomery su naozaj zaujimave - napr. tesne pod rotundou ma vyrast bytovka pre "socialne odkazanych" (romov)
ale obec vam otvori hocikedy.
grant
St, 28/01/2009 - 18:51 od spo
To bude asi z minuleho roka. Na tentorocny grant boli uzavierky podavania ziadosti niekedy v polke januara... Dufam, ze tej rotunde najdu dobre vyuzitie...
grant
St, 28/01/2009 - 15:37 od Mariola (bez overenia)
neviem,ako s grantom s MK,ale vyvesena bola informacia o podpore z nadacie SPP Obnov si svoj dom. Takze ci to spada pod MK?
Vďaka
Ut, 27/01/2009 - 18:39 od spo
Ahoj, Mariola
Vďaka za najčerstvejšie správy:). Škoda, že ste sa nedostali k rotunde, ale aspoň, že sa okolo nej začalo niečo robiť. Tento rok by mali byť aj peniaze z grantového programu MK SR, dúfam, že ich bude dosť a že sa dobre využijú.
Všetko dobré želám,
esteban
navsteva Sivetice
Ut, 27/01/2009 - 11:32 od Mariola (bez overenia)
Cau Stevo,caute all! V nedelu 25.1. sme mali cestu v tom kraji,tak sme sa zastavili v Siveticiach. No vesela prihoda .Cislo,kt.je na stranke uvedene je na p.farara z Liciniec,kt. vsak nevedel "objednat "vstup do rotundy. Nasli sme p.Galicovu, kt. sme doslova doma prepadli:) chudina si musela mysliet,ze sme nejaki zbojnici:) dnu sme sa nedostali,lebo bola prave na odchode /takze moznost si rezervovat,ci sa tam dostanete vopred nie je,proste len stastie/.Navyse rorunda je od jesene v prestavbe /az do leta/,takze kvoli leseniu a materialu tam zlozenemu nas tiez nechcela pustit dnu. Ostalo len fotonie zvonka. Hmla najvacsia na svete:)takze sme rotundu ledva videli. K rotunde priamo sa neda dostat, je kompletne uz obohnana murom.Vchod je len cez zvonicu,ta bola tiez zavreta /kluc opat p.Galicova/. Male stastie: areal cintorina bol otvoreny,tak sa nam rotundu podarilo nafotit aspon cez otvory v obvodovom mure+ bonus:vyklad miestneho obyvatela,kt.nam co to prezradil o tamojsich pomeroch. have fun cestovatelia:)