Šivetice

Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej

Vznik: prvá polovica 13. storočia

Poloha: na miernom kopci v opevnenom areáli cintorína na severnom okraji obce

Stručný popis: neskororománska tehlová rotunda s vnútornou apsidou a novodobou sakristiou

História
Rotunda bola postavená niekedy v druhej štvrtine 13. storočia (pravdepodobne v 40. rokoch). Predpokladá sa, že spolu s menšou rotundou v neďalekých Prihradzanoch a zaniknutým hradom pod kopcom Muteň tvorili obrannú sústavu.
Svedčia o tom okrem ich polohy a vizuálneho kontaktu všetkých troch miest aj trojica úzkych okien v priestore nad konchou apsidy šivetickej rotundy, ktoré smerujú na východ. Rotundy v tejto sústave mohli slúžiť ako presunuté pozorovateľne, popri svojej primárnej sakrálnej funkcii.
Interiér rotundy zdobili románske fresky pravdepodobne z obdobia okolo roku 1270. Zobrazovali výjavy zo života sv. Margity a Ježiša Krista. Tlak krovu strechy na klenbu viedol niekedy v prvej polovici 14. storočia k jej
preboreniu a nevyhnutnej oprave za použitia odlišného materiálu. V
tomto období bola zrejme zrušená aj murovaná lucerna na streche stavby. Goticky prestavaná rotunda dostala aj novú freskovú výzdobu.
Ani šivetickej rotunde sa nevyhla reformácia a tak ju v období od roku 1596 do 1712 využívali protestanti.
V neskoršom období boli apsida aj loď osvetlené novo prerazenými oknami, v západnej stene lode bol vybúraný nový vchod a pristavaná predsieň štvorcového pôdorysu. Na severnej strane zasa pristavali sakristiu. Vedľa rotundy postavili v roku 1750 barokovú zvonicu.
V roku 1911 boli odkryté gotické fresky v apside, pri obnove v 30. rokoch minulého storočia bola pod nimi objavená románska vrstva malieb.
Umeleckohistorické, architektonické i archeologické výskumy sa uskutočnili v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Od roku 2007 prebieha komplexná obnova.

Zaujímavosti
- Ide o takmer v plnej miere zachovanú románsku stavbu s minimom neskorších stavebných úprav. Súčasne ide o jednu z najvýznamnejších pamiatok tohto obdobia na Slovensku.
- Staviteľom rotundy mohol byť magister Jób z miestneho rodu Zachovcov, ktorý bol okrem iného aj päťkostolským biskupom a istý čas mal na starosti kráľovskú kaplnku v Ostrihome. V nej boli uložené relikvie sv. Margity Antiochijskej, ktoré priniesol do Uhorska kráľ Ondrej II. z krížovej výpravy do Svätej zeme. Zasvätenie rotundy tejto svätici i skutočnosť, že stavba svojou veľkosťou a riešením presahovala možnosti regiónu, podporuje túto teóriu.
- Vnútorný priemer rotundy je  1 110 cm (apsida 780 cm), čo znamená, že je zrejme najväčšou stavbou svojho druhu v strednej Európe. Pôvodnú výšku obvodových múrov kvôli neskorším zásahom nepoznáme.
- Rotunda nemá klasickú apsidu, ale vnútornú, ktorá nenarušuje kruhový pôdorys stavby. To viedlo niektorých odborníkov k označenu rotundy za "dedinské jednolodie vpísané do kruhového základu".
- Rotundu kvôli tejto netradične riešenej svätyni dlho považovali za zvyšok typického románskeho kostolíka s pozdĺžnou loďou, z ktorého sa zachovala len apsida. Tú mali dostavať do podoby barokovej rotundy niekedy okolo roku 1750. Pochybnosti ukončil až spomínaný architektonický výskum v 70. rokoch minulého storočia, ktorý dokázal románsky pôvod celej stavby a okrem iného odkryl aj románsky portál na južnej strane lodi.
- Fasáda stavby je zdobená lizénami vytvárajúcimi motív slepých arkád po takmer celom jej obvode.
- V apside sa zachovalo aj zobrazenie pôvodnej stredovekej podoby rotundy, vrátane vežovitej nadstavby strechy.
- Loď oddeľuje od apsidy víťazný oblúk z čias gotickej prestavby rotundy.
- Na západnej strane lode sa našli pozostatky po panskej empore, čo dokladá, že rotunda bola postavená ako reprezentatívny vlastnícky kostolík. Empora bola zaklenutá konchou a podopierali ju murované piliere kruhového prierezu zakončené kamennými hlavicami, z ktorých jedna, silne poškodená, sa pri výskume našla. Empora v rotunde je na našom území veľmi nezvyčajná, zvyšky po nej sa našli už len v Križovanoch nad Dudváhom.
- Pri empore, v priestore medzi severnou stenou lode a priľahlou časťou múru víťazného oblúka, sa našli stopy po murovanom objekte, zaklenutom valenou klenbou, ktorého účel je neznámy.
- Neskororománske fresky zobrazujúce život sv. Margity sú vôbec najstarším hagiografickým príbehom vo výtvarnom umení Slovenska a najstarším vyobrazením života tejto svätice v celom bývalom Uhorsku. Niektorí odborníci ich datujú do obdobia okolo roku 1270, podľa iných je možné, že fresky dal namaľovať spomínaný magister Jób už v čase výstavby rotundy alebo krátko po nej.
- Gotické fresky, v lodi stále odkryté len sondami, vznikli začiatkom druhej polovice 14. storočia. Pri výzdobe sa tu zišli hneď traja významní majstri nástennej maľby známi ako Hlavný majster zo Šivetíc, Majster ochtinského presbytéria a Majster kraskovských malieb.
- Na pravej strane víťazného oblúka (zo strany lode) sú čiastočne odkryté scény Ukrižovania a Piety. Ich autorom je Hlavný majster zo Šivetíc, ktorého prácu poznáme len z tejto rotundy. Išlo o umelca, ktorý dobre poznal vtedajšiu tvorbu z prostredia Sieny a Florencie, ak nešlo priamo o talianskeho majstra. Ostatní dvaja maliari boli jeho pomocníkmi a neskôr sa preslávili významnými prácami, ako o tom svedčia ich prívlastky.
- Gotické maľby v apside boli z veľkej časti odstránené pri odkrývaní románskych fresiek, len časť z nich bola odborne sňatá a teraz sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku so šivetickou rotundou.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v susedných Prihradzanoch, Kameňanoch i Rákoši.

Súčasný stav
Rotunda patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá je spravovaná je z farnosti Licince. Tá je však súčasnosti už spravovaná z farnosti v Plešivci.
V roku 2007 sa začalo s obnovou vďaka podpore z grantu MK SR Obnovme si svoj dom. Obnovu realizuje nezisková organizácia Quirinius. V rámci nej bola zabezpečená statika objektu, keďže hrozilo až vypadnutie klenby poškodenej zatekaním. V tejto súvislosti bola preto vymenená aj tretina strešnej krytiny. Zároveň bola domurovaná časť pevnostného múru, necitlivo zbúraná pri predchádzajúcej obnove. V súčasnosti (november 2012) je odstránené lešenie okolo rotundy, to v interiéri však zostalo kvôli reštaurovaniu fresiek v budúcnosti. V roku 2012 sa však nerealizovali žiadne práce.

Bohoslužby: rotunda neslúži na liturgické účely, je bez vnútorného vybavenia.

Praktické informácie
Šivetice (maď. Süvete) ležia cca 6 km juhovýchodne od Jelša, na hlavnej ceste v smere na Tornaľu. Rotunda stojí na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty v opevnenom areáli, ktorý je však prístupný. Samotná rotunda je uzamknutá.
GPS: 48.583825681, 20.275437534

Literatúra
- Oriško, Š.: Architektúra neskororománskej rotundy v Šiveticiach. In: Archaeologia historica, roč. 1997, č. 22, str. 29 - 37.
- Dvořáková, V. - Krása, J., - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Gerát, I.: Život sv. Margity. In: Pamiatky a múzeá ročník 2002, č. 3, str. 43 – 47.
- Togner, M.: K rekonstrukci dvou gemerských rotund (Šivetice a Prihradzany). In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Togner, M.: K prúzkumu nástenných maleb v rožňavském okresu. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Moravčíková, H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937 (obsahuje aj pôdorys v súlade so staršími predstavami o stavebnom vývoji rotundy).
- Skalská, M.: Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniu severného Gemera. Matica slovenská, Martin 2009.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin 2010.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5E13).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- www.albumromanski.pl/album/sivetice
- www.arslexicon.sk

esteban

Súvisiace články: Z nášho itinerára

ENGLISH SUMMARY
The rotunda of St. Margaret of Antioch in Šivetice is one of the most valuable Romanesque buildings in Slovakia. With the perimeter over 11m, it is the biggest medieval rotunda in Central Europe. It was built of bricks in the end of first half of the 13th century. Its outer walls are divided and decorated by blind arcades. The inner space is unique – it consists of two parts: the apse and the nave, both of a semicircular ground plan. There was a western gallery, too. The interior walls are decorated with Romanesque and Gothic frescoes from the 13th and 14th century.