Šivetice

Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej

Vznik: prvá polovica 13. storočia

Poloha: na miernom kopci na západnom okraji obce, uprostred cintorína ohradená pevnostným múrom

Stručný popis: neskororománska tehlová rotunda s vnútornou apsidou

História
Rotunda bola postavená niekedy v druhej štvrtine 13. storočia (pravdepodobne v 40. rokoch). Predpokladá sa, že spolu s menšou rotundou v neďalekých Prihradzanoch a zaniknutým hradom pod kopcom Muteň tvorili obrannú sústavu.
Svedčia o tom okrem ich polohy a vizuálneho kontaktu všetkých troch miest aj trojica úzkych okien v priestore nad konchou apsidy šivetickej rotundy, ktoré smerujú na východ. Rotundy v tejto sústave mohli slúžiť ako presunuté pozorovateľne, popri svojej primárnej, sakrálnej funkcii.
Interiér rotundy zdobili románske fresky pravdepodobne už z čias výstavby, ktorých časti sa dodnes zachovali. Zobrazovali výjavy zo života sv. Margity a Ježiša Krista. O približne sto rokov neskôr boli prekryté gotickými freskami s rovnakým, ale veľkorysejšie poňatými námetmi. Tlak krovu strechy na klenbu viedol v druhej polovici 14. storočia k jej preboreniu a nevyhnutnej oprave za použitia odlišného materiálu.
V neskoršom období boli apsida aj loď osvetlené na novo prerazenými oknami, v západnej stene lode bol vybúraný nový vchod a pristavaná predsieň štvorcového pôdorysu. Na severnej strane zasa pristavali sakristiu. Vedľa rotundy postavili v roku 1750 barokovú zvonicu.
Stavba bola opravovaná v roku 1926 a umeleckohistorické, architektonické i archeologické výskumy sa uskutočnili v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Zaujímavosti
- Ide o takmer v plnej miere zachovanú románsku stavbu s minimom neskorších stavebných úprav.
- Staviteľom rotundy mohol byť magister Jób z miestneho rodu Zachovcov, ktorý bol okrem iného aj päťkostolským biskupom a istý čas mal na starosti kráľovskú kaplnku v Ostrihome. V nej boli uložené relikvie sv. Margity Antiochijskej, ktoré priniesol do Uhorska kráľ Ondrej II. z krížovej výpravy do Svätej zeme. Zasvätenie rotundy tejto svätici i skutočnosť, že stavba svojou veľkosťou a riešením presahovala možnosti regiónu, podporuje túto teóriu.
- Rotunda má vnútorný priemer 1 110 cm (apsida 780 cm), čo znamená, že je asi najväčšou stavbou svojho druhu v strednej Európe. Pôvodnú výšku obvodových múrov kvôli neskorším zásahom nepoznáme.
- Nemá klasickú apsidu ako napríklad rotunda v Skalici alebo v Križovanoch nad Dudváhom, ale vnútornú, interiérovú, ktorá nenarušuje kruhový pôdorys stavby. To viedlo niektorých odborníkov k označenu rotundy za "dedinské jednolodie vpísané do kruhového základu".
- Rotundu kvôli tejto netradične riešenej svätyni dlho považovali za zvyšok typického románskeho kostolíka s pozdĺžnou loďou, z ktorého sa zachovala len apsida. Tú mali dostavať do podoby barokovej rotundy niekedy okolo roku 1750. Pochybnosti ukončil až spomínaný architektonický výskum, ktorý dokázal románsky pôvod celej stavby a okrem iného odkryl aj románsky portál na južnej strane lodi.
- Fasáda stavby je zdobená lizénami vytvárajúcimi motív slepých arkád po takmer celom jej obvode.
- Románske fresky zobrazujúce život sv. Margity sú vôbec najstarším hagiografickým príbehom vo výtvarnom umení Slovenska a najstarším vyobrazením života tejto svätice v celom bývalom Uhorsku. Je možné, že fresky dal namaľovať spomínaný magister Jób už v čase výstavby rotundy alebo krátko po nej.
- V apside sa zachovalo aj zobrazenie pôvodnej stredovekej podoby rotundy, vrátane vežovitej nadstavby strechy.
- Loď oddeľuje od apsidy pôvodný víťazný oblúk už goticky lomeného tvaru.
- Na západnej strane lode sa našli pozostatky po panskej empore, čo dokladá, že rotunda bola postavená ako vlastnícky kostolík. Empora bola zaklenutá konchou a podopierali ju murované piliere kruhového prierezu zakončené kamennými hlavicami, z ktorých jedna, silne poškodená, sa pri výskume našla. Empora v rotunde je na našom území veľmi nezvyčajná, zvyšky po nej sa našli už len v Križovanoch nad Dudváhom.
- Pri empore, v priestore medzi severnou stenou lode a priľahlou časťou múru víťazného oblúka, sa našli stopy po murovanom objekte, zaklenutom valenou klenbou, ktorého účel je neznámy.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku so šivetickou rotundou.

Súčasný stav
Rotunda v Šiveticiach (maď. Süvete) patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Licince. Ešte v lete 2006 sa dalo do rotundy bez problémov dostať, keďže nebola vôbec zamknutá. Tento stav samozrejme predstavoval nebezpečenstvo poškodenia vzácnych fresiek. V decembri 2007 sme však už našli vchod zabezpečený zámkom, čo súviselo so začiatkom rekonštrukcie, ktorá pokračuje aj v roku 2009 vďaka grantu MK SR.
Obnovu realizuje nezisková organizácia Quirinius. V rámci nej bola zabezpečená statika objektu, keďže hrozilo až vypadnutie klenby poškodenej zatekaním. V tejto súvislosti bola preto vymenená aj tretina strešnej krytiny. Zároveň bola domurovaná časť pevnostného múru, zbúraná pri predchádzajúcej obnove. V roku 2010 by mali práce pokračovať v interiéri, kde treba zreštaurovať vzácne románske a gotické fresky. Opravy by sa mala dočkať aj zvonica a kamenný múr okolo rotundy.

Bohoslužby: rotunda už neslúži na liturgické účely, je bez vnútorného vybavenia.

Praktické informácie
K rotunde sa už bez problémov nedostanete, keďže sa začala jej rekonštrukcia a areál je zamknutý. Je prístupná po ceste zo smeru od Jelšavy cez Gemerské Teplice, pričom ju uvidíte hneď na okraji obce po pravej strane. V smere od Tornale vedie cesta do Šivetíc cez Otročok, Gemerskú Ves a Licince. V takom prípade je stavba naopak na konci obci po ľavej strane.
Do Šivetíc sa dostanete aj autobusom a to z oboch zmienených smerov. Treba však rátať s nízkou frekvenciou spojov, obzvlášť počas víkendov.
GPS: 48.583825681, 20.275437534

Literatúra
- Oriško, Š.: Architektúra neskororománskej rotundy v Šiveticiach. In: Aechaeologia historica, roč. 1997, č.22, str. 29 - 37.
- Dvořáková, V. - Krása, J., - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Gerát, I.: Život sv. Margity. In: Pamiatky a múzeá ročník 2002, č. 3, str. 43 – 47.
- Togner, M.: K rekonstrukci dvou gemerských rotund (Šivetice a Prihradzany). In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Togner, M.: K prúzkumu nástenných maleb v rožňavském okresu. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Moravčíková, H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937 (obsahuje aj pôdorys v súlade so staršími predstavami o stavebnom vývoji rotundy).
- Skalská, M.: K dejinám ranostredovekých sakrálnych stavieb v Gemeri. Prednáška odznela na seminári Výskum a obnova ranostredovekej sakrálnej architektúry (11. - 12. november 2009, Bratislava).
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.

Web
- www.albumromanski.pl/album/sivetice

esteban