Kopčany

kop13.jpg

- AKTUALIZOVANÉ -

Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej

Vznik: zrejme 10. storočie

Poloha: na miernej terénnej vyvýšenine v poli mimo obce neďaleko rieky Morava

Stručný popis: predrománsky jednoloďový kostolík s kvadratickou apsidou

História
Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 10. storočia (nie je vylúčené ani 9. storočie) neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne. Toto územie bolo osídlené už skôr, o čom svedčí veľkomoravské osídlenie objavené neďaleko na mieste dnešnej zrúcaniny hájovne severne od kostolíka.
Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou apsidou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Apsida a podľa všetkého i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Zrejme nešlo o bežný kostolík, keďže archeológovia odkryli zvyšky západnej dvojpriestorovej predsiene (nartexu) obdĺžnikového pôdorysu.
Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. Okno na južnej strane apsidy bolo nahradené ranogotickým s kamennou mníškou.
Niekedy na prelome 13. a 14. storočia bol celý interiér vyzdobený freskami a do obdobia o cca sto rokov neskôr spadá zväčšenie okien na južnej strane lode do gotickej podoby.
Niekedy v období od konca 15. do polovice 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším portálom ešte gotického tvaru. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru apsidy do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil úlohu víťazného oblúka. Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období bolo zamurované východne okno apsidy, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou, zachytávajúcou zrejme sv. Margitu.
Rokom 1647 je datovaná ďalšia stavebná etapa, v ktorej presunuli oltár z lode späť do apsidy, kde taktiež zamurovali južné gotické okno a zmenili ho v interiéri na výklenok slúžiaci na bohoslužobné účely.
V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. Menšie úpravy sa realizovali aj v nasledujúcom období, naposledy v roku 1926.
Prvý archeologický výskum okolo kostolíka sa uskutočnil v roku 1964. V roku 1994 začali pamiatkári s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka. Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom.
Kostolík v rámci nej dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na ôvodnú úroveň. V roku 2008 bola strecha lode aj apsidy nadstavená o cca pol metra, aby sa dažďová voda odviedla ďalej od múrov. Obnova kostolíka stále pokračuje.

Zaujímavosti
- Kostolík patrí medzi najhodnotnejšie a najmalebnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.
- Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov na Slovensku a radí sa medzi významné pamiatky (po)veľkomoravskej architektúry.
- Až do roku 1994 bol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14. storočia.
- O možnom staršom pôvode svedčili len indície. Gotický portál sa nenachádza v strede západného priečelia, ale je mierne vyosený. Ku kostolíku sa konali púte na sviatok sv. Margity Antiochijskej 13. júla, hoci tento dátum sa slávil len do 12. storočia a neskôr bol posunutý na 20. júla.
- Datovanie jeho vzniku nie je stále ústálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Najnovšie analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letohruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia.
- V blízkom okolí sa našli nálezy z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom.
- Celkové rozmery stavby sú 11,9 x 5,21 m a múry sú hrubé 60 centimetrov.
- O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby. Dôvodom bolo zrejme zaklenutie lode valenou klenbou, ktorej zvyšky boli nedávno identifikované pri výskume.
- K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí. Časť ďalšieho je prezentovaná v interiéri na južnej strane apsidy.
- Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a najnovšie i rotunde nad Nitrianskou Blatnicou. Zaujímavosťou je aj fakt, že v kopčianskom i kostolianskom kostolíku sú okná aj na severnej strane lode, čo je v románskom období výnimočné (môže za to zmena klímy - ochladenie?).
- Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. V súčasnosti stále nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila. Podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13. storočia, čo by mohlo potvrdzovať zamurovanie západného okna práve v tomto období.
- Diskutovanou je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65 - 73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu slúžiacu pri krste, hrobka alebo relikviár. Najčastejšie sa spomína ako hrobka. Vzhľadom na existenciu okna v západnom priečelí však nemohlo ísť o veľmi vysoký objekt.
- Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a apsidy, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, i dnes zamurovaný veľký portál. Zaujímavé je najmä ranogotické okno apsidy, ktorého kružba v tvare mníšky má vo vrchole veľmi nezvyčajne kruhový otvor.
- Podľa niektorých autorov nie je patrocínium sv. Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí. Práve v tomto období sa v Uhorsku rozšírila úcta k tejto svätici, podnietená kráľom Ondrejom II., ktorým priniesol jej relikvie z krížovej výpravy do Svätej zeme.
- V južnej stene apsidy sa nachádza kameň, na ktorom sú vyryté znaky - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky.
- V interiéri sa zachovali zvyšky nástenných malieb aj zo stredovekého obdobia. Ide napríklad o časť obrazu Krista v mandorle na severnej stene lode.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku s motívom kopčianskeho kostolíka.
- Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu cetra Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach.
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v susednom Holíči (Kostol Božského srdca Ježišovho a loretánska kaplnka).

Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúžil ako pútnická kaplnka. Obnova kostolíka stále pokračuje, od roku 2012 sa začalo s reštaurovaním interiéru. ČR a SR predložili 25. septembra 2012 spoločne projekt Pamiatky Veľkej Moravy – Slovanské hradište v Mikulčiciach a Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V septembri 2013 navštívila obe lokality medzinárodná hodnotiaca komisia.
V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene. Takisto boli veľkými plochými kameňmi označené miesta pri kostolíku, kde sa našli najstaršie hroby. Lokalitu sme navštívili v septembri 2006, v júli a decembri 2007 a novembri 2008, 2012 a 2014. 

Bohoslužby: momentálne nie

Praktické informácie
Kopčany ležia 5 km južne od Holíča. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste. Ak si ho chcete prehliadnuť zvnútra, musíte mať buď šťastie na výskumníkov alebo si návštevu skúste dohodnúť na obecnom úrade (kontakt: 034/ 660 40 10, 034/ 668 11 28).
GPS: 48.796210328, 17.108754516

Literatúra
- Botek, A.: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2007, č. 4, str. 41 - 45.
- Botek, A.: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch - vývojové etapy a otázky metodiky obnovy. In: Monumentorum tutela č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str. 29 - 51.
- Barta, P. - Hajnalová, M. - Barta, A. - Puškár, J.: Analýza vzorky dreva z muriva Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, okr. Skalica. In: Monumentorum tutela č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str. 52 - 53.
- Botek, A. - Erdélyi, R. - Vachová, B.: Nálezy zvyškov zaklenutia lode kostola v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2013, č. 2, str. 38 - 41.
- Bahýl, V. - Fleischer, P. - Krišťák, Ľ. - Mészáros, T. - Pastierovič, M. - Štafura, A.: Je kostolík v Kopčanoch skutočne z obdobia Veľkej Moravy a organ v Štítniku zo štrnásteho storočia? Čo o tom hovorí dendrochronológia. In: Zborník príspevkov konferencie CSTI 2013 Conservation Science, Technology and Industry, 20. – 22. február 2013, Bratislava. SNM, Bratislava 2013, str. 151 - 162.
- Baxa, P. (zost.): Kopčany, turistický sprievodca. Obec Kopčany, rok vydania neuvedený (2010/2011).
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava, 2005.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5D94).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- http://geo-cz.com/margita
- www.arslexicon.sk
- www.obnova.sk
- www.zahorskemuzeum.sk
- http://kopcany.sk
- www.ckzkopcany.eu
- http://cea.livinghistory.cz

esteban

ENGLISH SUMMARY

One of the oldest preserved churches in Slovakia, dated to the 9th or 10th century, is situated in the land registry of the village Kopčany. Today’s small Chapel of St. Margaret of Antioch was probably a part of the “suburb” of Great Moravian hill fort “Valy” near Mikulcice (Czech Republic).
Till 1994 it was considered to be a Gothic chapel from the 14th century, but the research proved an earlier origin (in 2004 several graves with Great Moravian inventory were uncovered there).
The chapel is preserved in the pre-Romanesqeu form, only slightly influenced with Gothic style (western portal and southern windows). During centuries it served as a pilgrim Chapel, because the settlement around the Church had moved approximately one kilometer away.

Kostol sv. Margity je

Št, 22/01/2009 - 09:26 od Maťo (bez overenia)

 

Kostol sv. Margity je nálezmi hrobov pri jeho juhozápadnom nároží datovaný do obdobia konca 9. až počiatku 10. stor. Hroby boli do zeme uložené už pri stojacom kostole, to zn., že kostol im predchádzal, je teda starší. Podľa novších nálezov ďalších hrobov je možné uvažovať i o jeho vzniku v prvej polovici 9. stor., a to vďaka nálezu ostrohy z tzv. blatnicko-mikulčického horizontu ozdôb a súčastí výzbroje a odevu bojovníkov a príslušníkov elity, ktoré na Morave a na západnom Slovensku datujeme práve do prvej polovice 9. stor. Okrem tohto nálezu svedčí pre tak skoré datovanie i samotný stavebný typ kostola - jednoloďový priestor s kvadratickým presbytériom. Kostoly tohto typu poznáme z Mikulčíc (kostol II., kostol V., kostol VIII.) a z Modrej u Velehradu. Rovnaký tvar presbytéria má i kostol I. na Sadskej výšine v Uherskom Hradišti. (K tomuto typu sa radia i základy tzv. kostola I. na Hradišti sv. Hypolita v Znojme, ide však určite len o fiktívne základy.)
Tieto kostoly sú prevažne datované do prvej polovice 9. stor., niektoré dokonca už na jeho počiatok. Ich vznik súvisí nepochybne s misionárskou činnosťou prichádzajúcou z bavorského prostredia.
Kopčiansky kostol sa od týchto analógií odlišuje predsieňou, ktorej účel je doteraz nejasný.

Ďalšie články z rubriky Kostoly

« Rakovnica Gáň »

Poloha

Zobraziť na podrobnej mape

Fotogaléria

Kopčany1 Kopčany2 Kopčany3 Kopčany5 Kopčany6 Kopčany7 Kopčany8 Kopčany9 Kopčany11 Kopčany12 Kopčany14 Kopčany15 Kopčany18 Kopčany19 Kopčany20 Kopčany21 Kopčany22 Kopčany23 Kopčany24 Kopčany25 Kopčany26 Kopčany27 Kopčany28 Kopčany29 Kopčany30 Kopčany31 Kopčany32 Kopčany33 Kopčany34 Kopčany35 Kopčany36 Kopčany37 Kopčany38 Kopčany39 Kopčany40 Kopčany41 Kopčany42 Kopčany43 Kopčany44 Kopčany45 Kopčany46 Kopčany47 Kopčany48 Kopčany49 Kopčany50 Kopčany51 Kopčany52 Kopčany53 Kopčany54 Kopčany55 Kopčany56 Kopčany57 Kopčany58 Kopčany59 Kopčany60 Kopčany61 Kopčany62 Kopčany63 Kopčany64 Kopčany65 Kopčany66 (2006) Kopčany67 (2012) Kopčany68 Kopčany69 Kopčany70 Kopčany71 Kopčany72 Kopčany73 Kopčany74 - počas obnovy (2006) Kopčany75 - počas obnovy (2006) Kopčany76 - počas obnovy (2006) Kopčany77 - počas obnovy (2006) Kopčany78 - počas obnovy (2007) Kopčany79 - počas obnovy (2007) Kopčany80 - počas obnovy (2007) Kopčany81 - počas obnovy (2007) Kopčany82 - počas obnovy (2006) Kopčany83 - počas obnovy (2006) Kopčany84 - počas obnovy (2012) Kopčany85 Kopčany86 Kopčany87 Kopčany88 Kopčany89 Kopčany90 Kopčany91 Kopčany92 Kopčany93 Kopčany94 Kopčany95 Kopčany96 Kopčany97 Kopčany98 Kopčany99 Kopčany100

Apsida.sk © 2007 - 2014 www.Apsida.sk | Kontakt | System Drupal | Prihlásenie užívateľa
All rights reserved. Na všetok textový a obrazový obsah sa vzťahujú autorské práva. Bez súhlasu majiteľa práv je protiprávne obsah voľne šíriť.