Veľkomoravský kostol na devínskom hradnom vrchu bol objavený na dvakrát. Pôvodne ho nepokladali ani za kostol, ani za veľkomoravskú stavbu.
Prvýkrát narazili na zvyšky murovanej stavby pri skúšobnom výkope už v roku 1913 a označili ju za rímsku vojenskú stanicu. K celkovému odkrytiu základov stavby i blízkeho okolia došlo v rokoch 1921 - 22.
V tej dobe ju odkryli ako objekt obdĺžnikového pôdorysu vnútorne členeného priečkami a na východnej strane zakončeného miestnosťou so severnou apsidou. Vedúci výskumu I. L. Červinka zmenil názor z roku 1913 a považoval ju za palác (falc) z doby "staroslovanskej", iní odborníci sa prikláňali k pôvodnému datovaniu do rímskej doby, keďže v murive sa našli tehly s kolkom XIV. légie.
Opätovne sa tu uskutočnil výskum v roku 1935, na základe ktorého bola stavba označená za rímsku, datovanú zhruba na koniec 1. storočia po Kristovi. Okrem základov boli odkryté na severnej strane aj zvyšky nadzemného murova s omietkou. Za dôkaz rímskeho pôvodu sa v tej dobe považovala aj severná apsida (na nádvorí Devínskeho hradu neďaleko hradnej studne boli v roku 1936 odkryté základy preukázateľne rímskej stavby, ktorá taktiež má jednu malú polkruhovú apsidu...)
V roku 1980 sa uskutočnil revízny výskum, ktorý bol podnietený spochybnením rímskeho pôvodu stavby odborníkmi z Rakúska. V hĺbke viac ako tri metre sa napokon našli pozostatky aj východnej a južnej apsidy. Objekt tak konečne bol odkrytý v pôvodnej podobe. Jeho určenie ako sakrálnej stavby potom o niekoľko rokov neskôr definitívne potvrdili nálezy hrobov z tých čias.
Obdĺžniková loď rozdelená je dvoma priečkami na dve úzke miestnosti po krajoch a jednu veľkú strede má rozmery 540 cm x 1 135 cm, na ňu sa z východnej strany pripája obdĺžnikový priestor zakončený troma apsidami v tvare kríža, ktoré majú priemer 330 cm. Šírka základov je 60 - 75 cm.
Kostol postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia s využitím rímskeho stavebného materiálu. Zvyčajne sa datuje do obdobia vlády Rastislava, podľa najnovších zdrojov do obdobia rokov 850 - 863/870.
Vzhľadom na pôdorys tvorený štyrmi miestnostami, vrátane trojapsidového východného záveru, dodnes nie je celkom jasné, o akú stavbu sa tu jedná. O sakrálnom účele niet pochybností, podľa rôznych odborníkov však mohlo ísť o kostol, o trojapsidovú kaplnku napojenú na obytný (biskupský) palác, niektorí autori hovoria aj o tzv. triklíniu - audienčnej siene cirkevného hodnostára.
Stavitelia kostolíka sa podľa všetkého inšpirovali v neskoroantických kostoloch podobnej dispozície v oblasti Dalmácie, devínskemu chrámu sú blízke najmä stavby v Sutivane, Pridrage, resp. Biliciach.
Stavba existovala približne 60 rokov a zanikla tak niekedy v období rokov 907 - cca 930, zrejme počas plienenia maďarských bojovníkov. Určite už nestála koncom 10. storočia, pretože objavené hroby z tohto obdobia zasahujú aj do jej základov. Jej úlohu kostola prevzala menšia rotunda postavená o pár metrov ďalej.
GPS: 48.17266659, 16.97938621
Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Illáš, M.: Predrománsky kostol na Devíne. In Historický zborník, 2011, roč. 21, č. 1, str. 19 - 39.
- Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 3. Zrod národa. Vydavateľstvo Rak Budmerice 2004.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Vančo, M.: Počiatky kresťanskej architektúry. Veľkomoravská sakrálna architektúra na Slovensku. In: Problémy dejín výtvarného umenia Slovenska. Veda, Bratislava 2002, str. 19 - 53.
- www.muzeum.sk
esteban
Ďalšie články o veľkomoravskom kostole na Devíne: Genius loci
© 2007 - 2012
Ad: Byzantsky kostol
Št, 17/03/2011 - 14:17 od spo
Dakujeme za zaujimavy prispevok. Z mojho pohladu je vsak trocha odvazne a nepodlozene hovorit o slovenskom kralovi ci univerzite v ramci Velkej Moravy. Myslim si, ze na tuto etapu nasich dejin mozeme byt pravom hrdi aj bez takychto "barliciek".
Univerzita na Devíne
Št, 17/03/2011 - 00:07 od Ester (bez overenia)
Byzantský chrám na Devíne
Archeológ Alexander T. Ruttkay (2007) sa vyjadril k najstarším sakrálnym architektúram na našom území a takto zhrnul možné byzantské vplyvy: „Činnosť solúnskych bratov spočívala predovšetkým v duchovnom, kultúrnom a cirkevno-diplomatickom pôsobení. V archeologickom materiály podľa terajších poznatkov nezanechala markantnejšie stopy. Kľúčovým okruhom sú kritériá pre rozpoznanie znakov byzantskej architektúry, v ktorej by sa mali odraziť pôdorysné a v rámci toho aj liturgické špecifiká. Nateraz najznámejším prvkom, ktorý by ukazoval na byzantský vplyv, je predpokladaný nartex rozpoznaný v pôdoryse kostola na hrade Devín.“
V roku 1985 bola na Devíne archeologicky potvrdená existencia sakrálnej stavby. Vznik tohto veľkomoravského chrámu je pomerne presne určený do druhej polovice 9. storočia, a zánik sa podľa hrobových nálezov predpokladá začiatkom 10. stor. (Plachá 2003, s. 36) Teda asi od príchodu byzantskej misie v roku 864, až do pádu Veľkej Moravy roku 906.
To zodpovedá aj celkovému vývoju situácie. Zo začiatku totiž muselo byť centrum byzantskej misie úzko spojené s Rastislavovým kniežacím kostolom, lebo byzantskí misionári Konštantín a Metod nemali súhlas pasovského biskupa. Preto v prvých troch rokoch misie nemohli kázať a učiť vo verejných chrámoch. Museli sa uspokojiť len so súkromnými kostolmi na kniežacích pozemkoch, kde právomoc franských biskupov bola obmedzená. Rastislav teda musel postaviť kostol, ktorý by vyhovoval požiadavkám byzantskej školy. V tomto prípade to musel byť chrám s nartexom, kde sa vyučovalo. Nartex pri veľkomoravských kostoloch je typickým cyrilometodským prvkom, ktorý dokumentuje pastoračnú činnosť byzantskej misie na území našej vlasti (Bagin, Apoštoli Slovanov 1987, s. 173). Presne takýto kostol sa našiel v kniežacom sídle na Devíne, ktorý aj svojou výzdobou patril k najhonosnejším a svojimi rozmermi približne 25x7m je porovnateľný s najväčšími veľkomoravskými kostolmi, ktoré sa doposiaľ našli.
Veľkomoravská architektúra nám tak poskytuje zásadné kritérium pre nájdenie Rastislavovho sídla. Prítomnosť nartexu pri súkromnom kostole priamo v kniežacom sídle Rastislava je totiž nutná, ale nie postačujúca podmienka. Z toho vyplýva, že ak dané kniežacie sídlo nemá kostol s nartexom, určite tu nemohol byť počiatok pôsobenia sv. Cyrila a sv. Metoda na Morave. Takto možno napríklad spoľahlivo vylúčiť Mikulčice ako hľadaný velehrad, pretože mikulčické kniežacie sídlo nemá žiaden kostol, čiže ani kostol s nartexom, a tým nespĺňa túto základnú podmienku.
Devín túto nutnú podmienku spĺňa, ba navyše ako jediný má postavený súkromný kniežací kostol spolu s nartexom a ešte k tomu v byzantskom štýle s pomerne presným datovaním do druhej polovice 9. storočia. To dosvedčuje, že bol stavaný priamo pre potreby staroslovenskej školy. A to je jeden z najvážnejších dôvodov prečo by sme mali považovať Devín za počiatok a centrum byzantskej misie u Slovákov. Preto práve tento chrám na hradnom brale je kľúčom k veľkomoravskému Devínu.“ Devínska univerzita v Ochride
Po smrti sv. Metoda dal Viching zatvoriť našu prvú univerzitu, ktorá bola na Devíne a všetky hlaholské písomnosti zničiť. Jej protagonistov vyhnali z krajiny. Jeden z nich, sv. Kliment Slovenský, po vyhnaní z Devína v roku 886, založil v Ochride ďalšiu hlaholskú školu, ktorá sa stala základom slovanskej vzdelanosti v Macedónii a ktorú dodnes všade považujú za prvú slovanskú univerzitu. Po Devíne to bola však už druhá škola tohto druhu. Z nálezov macedónskych archeológov vidieť že sv. Kliment postavil túto školu podľa vzoru školy, ktorú na Devíne založil sv. Konštantín Cyril v roku 864 – rovnako ako na Devíne i tu mala škola trojlístkovú apsidu.
Naum, ďalší zo slovenských učeníkov Cyrila a Metoda, po vyhnaní z Devína v roku 886 sa najprv podieľal na založení školy v Preslave, ktorá však od roku 893 začala používať cyriliku. Keď sa Kliment stal biskupom, Naum ako učiteľ prevzal jeho vedúcu úlohu na hlaholskej univerzite v Ochride.
V roku 900, po 7 rokoch učiteľskej práce, sa Naum utiahol do kláštora, ktorý postavil na brehu Ochridského jazera neďaleko mesta Ochrid. Kostol tohto kláštora bol zasvätený sv. Archanjelom. Jeho pôdorys mal apsidu v tvare trojlístka, presne tak, ako kostol, ktorý postavil sv. Kliment na Plaošniku v starej časti mesta Ochridu.
Táto podobnosť neostala bez povšimnutia, pretože neskôr si tu ľudia začali rozprávať legendu o tom, prečo títo dvaja spoločníci stavali rovnaký kostol v tvare trojlístka. Vraj súťažili, ktorý z nich dokončí stavbu svojho kostola skôr. Existencia takejto legendy v okolí Ochridu dosvedčuje, že i pre miestnych obyvateľov bol trojlístkový tvar kostola neobvyklý, a hľadali dôvod, prečo obaja, tak významní učitelia, stavali rovnaký kostol. Ak by totiž bol tento typ kostola v tomto regióne bežný, nik by sa nad tým nepozastavoval.
Skutočné vysvetlenie však nájdeme na Devíne, sídle slovenského kráľa Rastislava, kde ešte i dnes možno vidieť základy kostola s takým istým pôdorysom trojlístka. Bola v ňom umiestnená úplne prvá hlaholská univerzita Slovákov, kde boli vychované najväčšie osobnosti zo Slovanov v tom čase.
Kliment aj Naum teda postavili svoje kostoly presne v tvare pôvodnej devínskej školy s trojlístkovou apsidou. To potvrdzuje, že chrám na Devíne musel byť v histórii byzantskej misie najvýznamnejší, a že tu sa nachádzalo aj jej centrum. Práve preto obaja žiaci Cyrila a Metoda, ktorí boli v roku 864 zrejme aj svedkami výstavby tejto prvej hlaholskej školy, s úctou a láskou napodobnili devínsku školu aj v Ochride. Možno aj preto, že jej architektom mohol byť sám Konštantín Filozof. A neskôr sa na tejto škole sami stali učiteľmi. Práve preto s týmto chrámom bol natrvalo zviazaný ich život, prežitý v prítomnosti solúnskych bratov. A s ním boli spojené aj ich najkrajšie spomienky, ktoré neskôr zhmotnili v chrámoch pri Ochridskom jazere. No predovšetkým, v replike devínskej hlaholskej univerzity znovu povstala symbolicky i fakticky škola, ktorú po vyhnaní cyrilometodských učeníkov z Devína úplne zničil nemecký biskup Viching.
Dnes je to pre nás vzácny dôkaz, že skutočne prvá slovenská i slovanská univerzita, na ktorej vyučoval Konštantín Filozof a jeho brat Metod, bola založená na Devíne.