Nitrianska Blatnica

Patrocínium: sv. Juraja

Vznik: 9. - 10. storočie

Poloha: v lesoch nad obcou

Stručný popis: predrománska rotunda s polkruhovou apsidou, dostavanou západnou vežou a južnou pustovňou.

História
Rotundu postavili niekedy v 9. alebo 10. storočí ako súčasť veľkomoravského osídlenia datovaného do tohto obdobia. Po zániku Veľkej Moravy vznikla v tejto lokalite osada železiarov, pre potreby ktorých v prvej polovici 11. storočia bola rotunda zrejme opravená. Slúžila im až do 13. storočia, kedy tunajšia osada zaniká a presúva sa do polohy súčasnej obce Nitrianska Blatnica.
V nasledujúcom období začína stavba chátrať, až sa premenila na ruinu s polozrúcanými obvodovými múrmi. V rokoch 1530 - 1541 však rotundu dala obnoviť Mária Thurzová na pamiatku svojho manžela, ktorý padol v bitke pri Moháči. Múry, ktoré sa zachovali do výšky 4 - 7 metrov, boli dostavané a nanovo zastrešené.
Súčasnú podobu dostala rotunda v období baroku. V roku 1777 bola v západnej časti lode vybudovaná murovaná tribúna, ktorá sa napájala na novo pristavanú vežu (tú datuje letopočet na fasáde do roku už 1655, toto datovanie však výskum nepotvrdil). Loď dostala murovanú klenbu a triumfálny oblúk bol zvýšený.
Počas nej dostala súčasnú podobu, keď k západnej strane lode pristavali vežu a z južnej strany pustovňu. V nej boli ubytovaní pustovníci, ktorí sa mali starať o kostolík a súčasne viedli aj školu, ktorej budovu postavili niekoľko desiatok metrov severne od rotundy. Posledný pustovník zomrel v roku 1802. Potom prevzali starostlivosť o stavbu veriaci z miestnej farnosti.
V 50. rokoch minulého storočia dostal kostolík novú strechu, keď pôvodnú šindľovú nahradili plechovou. V roku 1973 poslal kňaz miestnej farnosti František Jurík list Slovenskému ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, v ktorom upozornil na rotundu v súvislosti s plánovanou obnovou.
V roku 1974 - 1980 sa v okolí kostolíka uskutočnil archeologický výskum. Na základe neho sa datovanie rotundy posunulo z dovtedajšieho 16. storočia na prvú polovicu 11. storočia, pričom sa zvažoval aj veľkomoravský pôvod.
V roku 1980 dostal kostolík novú strechu z medeného plechu, v nasledujúcich rokoch dostal kostolík aj novú dlažbu, dvere a uskutočnili sa aj ďalšie menšie opravy. Od roku 2001 sa začala postupná obnova objektu, spojená s ďalším výskumom.

Zaujímavosti
- Kostolík vďaka svojej odľahlej polohe v lesoch nad obcou ponúka krásne spojenie sakrálnej architektúry a prírody.
- Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolíkov na Slovensku a súčasne jednu z mála zachovaných predrománskych stavieb u nás - spolu s kostolíkmi v Kostoľanoch
pod Tribečom a Kopčanoch. V Súpise pamiatok Slovenska z roku 1968 je však stavba ešte datovaná do roku 1541.
- Pôdorys stavby je v podstate rovnaký ako v prípade veľkomoravskej rotundy v neďalekom Ducovom.
- Z pôvodnej stavby sa zachoval pôdorys lode a apsidy, spolu s obvodovými múrmi a predovšetkým predrománske okno na juhozápadnej strane lode v priestore nad južnou pustovňou, tvarovo veľmi podobné oknám kostolíka v Kopčanoch.
- Priemer lode je 7,30 m a apsidy 3,65 m, teda presne polovica. Hrúbka múrov je približne 73 cm. Výška apsidy zrejme nezodpovedá pôvodnému stavu, keďže dosahuje úroveň lode.
- V interiéri sa zachoval barokový oltár.
- Miestni obyvatelia nazývajú kostolík familiárne "Jurko" podľa jeho patrocínia.
- Púte, ktorých sa zúčastňujú aj vysokí predstavitelia spoločenského a politického života, sa konajú vždy v najbližšiu nedeľu po sviatku sv. Juraja (24. apríl). Svätá omša na tento sviatok sa v tomto kostolíku slúži od roku 1530.
- Južne pod kostolíkom objavili veľkomoravský dvorec chránený drevenými palisádami, datovaný do 9. - 10. storočia. Sústavu rozsiahlych slovanských hradísk z 9. storočia objavili aj nad susednou obcou Bojná. Sakrálnu stavbu tam zatiaľ archeológovia neobjavili, našli však okrem iného zachovaný zvon z tohto obdobia ako aj fragmenty ďalších dvoch. Veľkomoravský dvorec pri obci Ducové je vzdialený vzdušnou čiarou len cca 5 km.
- Budova školy zo 17. storočia pri kostolíku slúžila svojmu účelu až do prvej polovice 19. storočia. Neskôr ju využívali ako horáreň, kým ju v roku 1962 (kronika pátra Juríka uvádza rok 1969) nezbúrali.
- Pri kostolíku stojí dnes novopostavený model staroslovienskeho obydlia.
- V obci sa nachádza múzeum, ktoré vystavuje archeologické nálezy z okolia rotundy i modely stavieb približujúce slovanské osídlenie v 9. storočí.

Súčasný stav
Kostolík aj v súčasnosti slúži veriacim ako pútnická kaplnka patriaca pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi, od roku 2008 je však vlastníctvom obce.
Pamiatkový prieskum v roku 2009 neodhalil v interiéri žiadne zamaľované stredoveké fresky. V roku 2010 však došlo k objavu pôvodného okna, ktoré definitívne zaradilo stavbu do predrománskeho obdobia. Kostolík sme navštívili v júni 2007 a v apríli 2009, dovnútra sme sa zatiaľ nedostali.

Bohoslužby: každoročne v nedeľu po sviatku sv. Juraja (24. apríl), každú prvú nedeľu v mesiaci aj tzv. turistická sv. omša.

Praktické informácie
Obec Nitrianska Blatnica sa nachádza cca 11 km východne od Piešťan, na hlavnej ceste medzi Piešťanmi a Topoľčanmi. Rotunda sa nachádza cca 4 kilometre nad obcou, na úpätí vrchu Marhát. Vedie k nej lesná cesta osadená informačnými tabuľami. Vzhľadom na odľahlú polohu býva zamknutý. Kontakt na farský úrad - 038 / 539 42 88 a na OZ Rotunda Jurko - tel.: 0915 726 168, oz@rotundajurko.sk či muzeum@rotundajurko.sk.

Literatúra
- Dorica, J.: Rotunda sv. Juraja vo výsledkoch reštaurátorského výskumu v roku 2009. In: Nitrianska Blatnica 1185 - 2010. Obecný úrad Nitranska Blatnica, 2010 (dostupná v elektronickej verzii na stránke obce).
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Jurík, F., CSaR: Svätý Juraj pod Marhátom - Kronika farnosti Nitrianska Blatnica, 1985 - dostupná na www.rotundajurko.sk/farnost/kronika.