Šámot

Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej

Vznik: okolo roku 1260

Poloha: na malej vyvýšenine pri poli na okraji zástavby

Stručný popis: románsky tehlový kostolík s obdĺžnikovou loďou, predĺženou polkruhovou apsidou, severnou sakristiou a drevenou vežičkou.

História
Archeologické prieskumy ukázali, že v okolí sa nachádzala stredoveká osada a cintorín (12. – 16. stor.). Kostolík tu postavili ako typickú neskororománsku stavbu okolo roku 1260, v období, kedy vznikli aj ďalšie románske stavby v okolí (Hamuliakovo, Kalinkovo či Mierovo).
V 19. storočí prestal kostol plniť svoju pôvodnú funkciu a sv. omše sa tu slávili len raz do roka, na sviatok patrónky kostola sv. Margity. Posledná sa mala uskutočniť v roku 1927.
Po nástupe komunistov k moci slúžil od roku 1950 tridsať rokov ako sklad obilia. V rokoch 1983 - 84 bol kostol opravený – bola zabezpečená statika objektu, obnovené fasády a vymenený drevený strop.
V roku 1995 kostol Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede odovzdalo v rámci reštitúcií Rímskokatolíckej cirkvi, aj keď ho plánovalo využiť ako lapidárium.

Zaujímavosti
- Kostolík zaujme svojou polohou, zdanlivo opustenou na okraji obce, čo ešte umocnňuje fakt, že už neslúži na bohoslužobné účely a nie je v ňom žiadne vnútorné vybavenie.
- Stavba sa vďaka zániku osídlenia v stredoveku zachovala v prakticky nezmenenej podobe bez neskorších zásahov a prístavieb.
-  Ako jeden z mála kostolíkov na Slovensku má pôvodnú románsku sakristiu, neveľkých rozmerov.
- Románske štrbinové okná sa zachovali na južnej stene lode, apside i sakristii. Pod korunnou rímsou múrov apsidy i lode je ako ozdobný prvok použitý zuborez.
- Polkruhovovo zakončená apsida už svojím riešením naznačuje zmeny, ktoré priniesol gotický sloh. Týka sa to najmä jej zaklenutia. Predĺženie priestoru svätyne západným smerom má samostatnú krížovú rebrovú klenbu bez svorníka, čím vytvára akoby náznak obdĺžnikového chóru. Rovnako ani samotné polkruhové zakončenie apsidy už nie je zaklenuté typickou konchou, ale má jednoduchú klenbu s trocha poliami.
- Podľa niektorých autorov mal pôvodne kostolík na západnej strane predstavanú vežu; svedčiť o tom majú stopy na západnom priečelí.
- Pôvodný románsky portál na južnej strane bol zamurovaný a nahradený západným vstupom, v interiéri je však odkrytý a aj na vonkajšej fasáde vidno jeho obrysy.
- Na pravo od dnešného vstupu je v stene lode zamurovaná hrubo opracovaná kamenná nádrž z románskeho obdobia. Pôvode išlo asi o krstiteľnicu, od 2. polovice 19. storočia slúžila už ako svätenica.
- V severnej stene apsidy je jednoduché pastofórium v podobe lichobežníkovej niky.
- Na stenách kostolíka sa zachovali stredoveké maľby, sú však zatreté a čakajú na reštaurovanie. Presvitá iba niekoľko konsekračných krížov.
- Virtuálna prehliadka na virtualtravel.sk.
- Apsida kostolíka sa v júni 2011 stala miestom improvizovaného krstu stránky Apsida.sk:)

Súčasný stav
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi, stojí na pozemkoch arcibiskupského úradu. Zatiaľ preň nenašla využitie. Podľa šamorínskeho dekana Alexandra Barcseka nie je reálne, že by sa opäť začal využívať na liturgické účely, keďže v Šámote nie je dostatok veriacich. Kostolík podľa neho dopláca na svoju polohu na okraji mesta, čo ho robí aj terčom útokov vandalov i bezdomovcov. Na stráženie pritom farnosť peniaze nemá a ani miestni obyvatelia podľa Barcseka o kostolík veľký záujem nemajú.
Románska stavba tak postupne zarastá kríkmi a burinou. Je ešte v pomerne dobrom stave, strechu apsidy už však museli opravovať (bola nanovo pokrytá plechom). Kostolík sme navštívili v lete 2005, septembri 2007, júli a októbri 2008, v januári 2009 a júni 2011.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Kostolík sa nachádza na okraji obce, bývalého majera, cca 3 km severne od Mliečna, mestskej časti Šamorína. Cesta k nemu vedie od Mliečna smerom na sever cez časť Bučuháza. Autobusové spojenie je len do Mliečna, odtiaľ je nutné prejsť cca tri km pešo. Až ku kostolíku vedie asfaltová cesta, takže je ľahko prístupný aj pre motoristov a cyklistov.
GPS: 48.03350261, 17.349954844

Literatúra
- Presinszky, L.: Šamorín. Sakrálna architektúra. Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Komárno, 1997.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov, 1937.

Web: www.samorin.sk

esteban

Ďalšie články o Šámote: rozhovor s L. Presinszkym, Zabudnutý..., Krstinový výlet....