Pôvodne románsky kostol sv. Alžbety Uhorskej predstavuje špecifický typ "strateného" kostolíka. Z veľkej časti sa zachoval dodnes, kostol však už veľmi nepripomína.
Bol postavený niekedy v polovici 13. storočia, ako jeden z prvých kostolov zasvätených tejto svätici v celom Uhorsku (snáď vôbec prvým je kostol v Kaplne). Išlo o dosť veľkú jednoloďovú stavbu s predĺženou, polkruhovo ukončenou apsidou a predstavanou vežou, stojacu v pomerne riedko osídlenej oblasti, ako to dosvedčujú dobové záznamy z nasledujúcich storočí.
Počas tureckých vojen v 16. - 17. storočí bol kostol i okolité osídlenie dokonca v ruinách. Opravený bol až v druhej polovici 17. storočia, pravdepodobne v rokoch 1666 - 1679. V tomto období bola k nemu dostavaná aj sakristia.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1781 bola loď kostola dlhá približne 9,5 metra, široká 5,7 m a vysoká 7,6 m. Veža bola vysoká zhruba 22 metrov, apsida bola široká aj dlhá približne 5 m. Pri kostole nebol cintorín.
Na liturgické účely prestal kostol slúžiť už koncom 18. storočia. Zvon a vnútorné vybavenie bolo prenesené do kostolov v okolí. Kostol bol niekedy pred rokom 1846, asi v rokoch 1822 - 30 premenený na sýpku.
V rámci úprav mu strhli vežu aj klenbu, ktorá bola nahradená drevenými stropmi z trámov v troch úrovniach. Obvodové múry boli zvýšené a stavba dostala novú nízku strechu. Fasáda bola zbavená architektonických detailov a barokové okná nahradili malé sýpkové okná. Zachoval sa len ranobarokový portál. K severnej stene bola pripojená nová prístavba.
V súčasnosti bývalý kostol po kompletnej rekonštrukcii slúži ako múzeum Remeselný dvor s expozíciou tradičných remesiel a vidieckeho života Podunajska. Záujemcovia o návštevu sa môžu ohlásiť na Obecnom úrade v Miloslavove (obec@miloslavov.sk, 02/ 45 987 228). Kostol stojí hneď vedľa cesty z Dunajskej Lužnej do Štvrtku na Ostrove.
GPS: 48.085898769, 17.315874696
Zdroje:
- Reľko, A. - Paulíková, A. - Badač, K.: Miloslavov. Kultúrne pamiatky. Malá vlastivedná knižnica č. 130, Vydavateľstvo KT, Komárno 1999.
- www.miloslavov.sk/historia
- www.fara.sk
esteban
© 2007 - 2012