Kšinná

Patrocínium: sv. Kozmu a Damiána

Vznik: približne koniec 12. až polovica 13. storočia

Poloha: na návrší nad obcou v areáli zaniknutého hradiska

Stručný popis: románsky jednoloďový kostolík s predĺženou polkruhovou apsidou, severnou sakristiou a drevenou vežičkou na západnej strane

História
Kostolík stojí opustený na mieste pravekého hradiska z doby bronzovej, využívaného neskôr aj Slovanmi. Postaviť ho mohli niekedy na konci 12. storočia až v polovici 13. storočia benediktíni z opátstva v Ludaniciach pri Topoľčanoch, ktoré bolo taktiež zasvätené sv. Kozmovi a Damiánovi. Mohol slúžiť ako misijný kostolík. Ide o typickú románsku stavbu s obdĺžnikovou loďou dlhou 6,7 m a predĺženou apsidou s dĺžkou 5,5 m.
Začiatkom 14. storočia bola zo severnej strany pristavaná sakristia. V období gotiky bol interiér taktiež vyzdobený freskami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes v apside. Kostolík dostal aj nový oltár, ktorý slúžil až do 18. storočia.
V období reformácie prešiel na čas do rúk evanjelikom. Okolo stien lode (s výnimkou východnej:) sa tiahla drevená tribúna pre veriacich, čo dosvedčuje kanonická vizitácia z roku 1729.
V roku 1949 kostolík vyhorel po zásahu bleskom. Požiar zničil vnútorné vybavenie – lavice, tribúnu, organ i strechu s vežičkou. V tej sa už nenachádzali zvony, zrekvirované počas prvej svetovej vojny.

Zaujímavosti
- Kostolík, stojí na veľmi peknom mieste a svojou vyvýšenou polohou i jednoduchou krásou dominuje okoliu.
- Zachoval sa prakticky v pôvodnej podobe, bez výraznejších neskorších úprav.
- Patrocínium sv. Kozmu a Damiána je typické pre východnú cirkev, z čoho niektorí autori usudzujú, že ho mohli priniesť vierozvestci už v 9. storočí, prípadne môže súvisieť s usadením staroruských pohraničných strážcov uhorskými kráľmi v tomto regióne v 11. storočí.
- Pôvodne bol areál okolo kostolíka opevnený múrom. Spomína sa ešte v 18. storočí. Vnútri areálu sa pochovávalo, hroby boli prikrývané veľkými skalami, podobne ako napríklad v Dražovciach či Kostoľanoch pod Tribečom. Z opevnenia sa zachovali len nepatrné zvyšky. Ešte okolo roku 1970 tu mali byť zvyšky drevenej brány.
- Sakristia je pribudovaná k severnej strane lode, bez nadväznosti na svätyňu, čo nie je časté riešenie.
- Na apside i sakristii sa zachovali pôvodné štrbinové okná s mrežou.
- Na ľavo od drevenej predsienky je zvonka v stene viditeľný obrys zamurovaného románskeho okienka, zachovaného v interiéri.
- Na severnej i južnej strane apsidy sú oproti sebe výklenky v stene, slúžiace možno ako sedílie.
- V kostolíku sa zachovala murovaná kazateľnica, nie nepodobná tej z Kostolian pod Tribečom. Za posledné roky (desaťročia?) však z nej zostalo len torzo, vysoké cca pol metra.
- Kazateľnicu i samotnú loď osvetľuje malé okno na ľavej strane východnej steny lode (pohľad z interiéru).
- Súčasťou interiéru bola aj kamenná gotická krstiteľnica polygonálneho tvaru zo 14. storočia. Pôvodne stála v strede lode. Dnes sa nachádza vo farskom kostole v Uhrovci.
- K južnej strane lode pri vchode bol pristavaný kamenný oltár, na ktorom sa slúžili sv. omše pre pútnikov, ktorým nestačili neveľké rozmery lode. Oltár dopĺňala freska Panny Márie s Ježišom na stene. Na severnej strane lode sa mala nachádzať typická maľba sv. Krištofa s Ježišom na pleci. 
- Podľa kanonickej vizitácie z roku 1729 zdobili interiér viaceré fresky. Nad hlavným oltárom bol výjav ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom. Ešte vyššie sa nachádzala maľba zmŕtvychvstalého Ježiša.

Súčasný stav
Kostolík je v súčasnosti nepoužívaný, bez vnútorného vybavenia. Rekonštrukčné práce sa začali v 90. rokoch minulého storočia, ale neboli dokončené kvôli nedostatku financií. Stavba má statické problémy, zvlášť je narušená statika klenby sakristie, v múroch sú pukliny. V roku 2009 získal farský úrad v Uhrovci od MK SR financie na rozbehnutie obnovy kostolíka. V priebehu posledných rokov neďaleko kostolíka postavili stožiar slúžiaci pravdepodobne na telekomunikačné účely, čo narušilo čaro miesta. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farský úrad v Uhrovci. Pôvodne bol sídlom samostatnej farnosti a slúžil aj ako pútnické miesto. Navštívili sme ho v júli 2008.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Obec sa nachádza 17 km severne od Bánoviec nad Bebravou v údolí potoka Radiša. Kostolík je zďaleka viditeľný nad obcou. Až pod neho sa dá dostať aj autom. Ku kostolíku sa dá bez problémov prísť, nie je oplotený. Fotografovanie trocha sťažuje blízkosť stromov a záber dosť kazí spomínaný stožiar. Prehliadku interiéru je potrebné dohodnúť vopred na obecnom úrade, kontakt: 038/ 769 91 22.
GPS: 48.807259156, 18.348305225

Literatúra
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Horváth, P.: Archívne správy o stredovekých nástenných maľbách. In: Vlastivedný časopis roč. 1980, č. 29, str. 188 - 189.
- Temeš, M. J.: Románsky kostolík v Kšinnej. In: Pútnik svätovojtešský, roč. 1970, str. 141 - 143.
- Kšinnský kostolík Sv. mučeníkov Kozmu a Damiána, šesťstranový prehľad dejín stavby v interiéri, autor neuvedený.

Web: www.ksinna.sk (pripravuje sa)

esteban

Za pomoc ďakujeme pánovi J. Kováčovi z Partizánskeho

Ďalšie články o Kšinnej: Genius loci