Poruba

Patrocínium: sv. Mikuláša
Vznik: prvá tretina 14. storočia
Poloha: v opevnenom areáli vo vyvýšenej polohe v obci
Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, západnou vežou, severnou sakristiou a dostavanou západnou predsieňou.
História
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v prvej tretine 14. storočia, možno už na prelome 13. a 14. storočia, ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. Začiatkom 15. storočia sa realizovala obnova objektu, v rámci ktorej vyzdobili interiér dodnes zachovanými freskami.
Renesančne objekt upravili v polovici 17. storočia, keď loď dostala maľovaný kazetový strop. V roku 1660 chrám prevzali do užívania protestanti, ktorí ho doplnili o drevenú tribúnu.
Dnešnú podobu nadobudol kostol v priebehu minulého storočia, keď postupne pribudla murovaná predsieň pred západným vstupom a bočné priestory pri veži. Renovácia je datovaná do roku 1927.
Kostol má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963, ohradný múr s bránami a príkostolný cintorín sú pamiatkovo chránené od roku 2017.
V rokoch 1997 – 98 sa uskutočnil reštaurátorský prieskum celého kostola, ktorého výsledkom bol okrem iného aj objav viacerých, dovtedy neznámych, nástenných malieb v lodi. Až do roku 2009 trvala následná komplexná obnova, zahŕňajúca reštaurovanie fresiek, dreveného stropu, kazateľnice i reštaurovanie viacerých architektonických článkov.
Zaujímavosti
- Kostol patrí medzi pekné príklady gotického slohu v regióne, ktorý sa preslávil svojimi románskymi stavbami.
- Najvzácnejšou pamiatkou na gotiku sú nástenné maľby z 15. storočia, ktoré sa zachovali predovšetkým vo svätyni a po stranách víťazného oblúka, v menšom rozsahu aj na severnej a južnej stene lode.
- Maľby predstavujú príklad zaujímavého prelínania staršieho prúdu nástenného maliarstva Gemera, ovplyvneného talianskymi školami, s novším gotickým štýlom zo západnej Európy i s náznakmi renesancie.
- Maľbám vo svätyni dominuje Kristus v mandorle, zobrazený na klenbe spolu s tradičnými symbolmi evanjelistov a učiteľov cirkvi. Steny zdobia postavy apoštolov stojacich v arkádach, ktoré znázorňujú nebeský Jeruzalem. K nim je priradený aj patrón kostola – sv. Mikuláš.
- Na svoju dobu moderné vplyvy nástennej maľby sa prejavili aj v dvoch typických výjavoch, ktoré nájdeme na víťaznom oblúku – Váženie duší a Pannu Máriu Ochrankyňu. Na archanjelovi Michalovi, ktorý drží váhy s dušou ženy a meč, zaujmú na prvý pohľad krídla s pávími perami. Ako nový prvok tu nachádzame sv. Alžbetu Uhorskú, ktorá pomáha duši dostať sa do neba.
- Ďalšie dve svätice, sv. Helenu a sv. Barboru alebo Máriu Magdalénu, doplnil maliar do obrazu Panny Márie Ochrankyne, čím zvýraznil význam scény. Z toho niektorí odborníci usudzujú, že donátorkou freskovej výzdoby mohla byť žena.
- Na stenách lode sa maľby zachovali iba fragmentárne, najlepšie zachovaným celistvým výjavom je postava sv. Juraja bojujúceho s drakom na severnej stene.
- Projekt reštaurovania nástenných malieb získal cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2009.
- Valená klenba svätyne predstavovala v čase svojho vzniku už archaický prvok.
- Z gotického oltára pochádzajú hodnotné drevené plastiky sv. Mikuláša a sv. Juraja z obdobia okolo roku 1500. Jeho súčasťou boli aj tabuľové maľby sv. Kataríny a sv. Barbory.
- V kostole sa zachovala kamenná krstiteľnica zo začiatku 16. storočia.
- V južnej stene presbytéria sa nachádza väčšia sedília, ktorej vnútorné plochy zdobia ornamentálne maľby.
- Jednoduché gotické portály s lomeným oblúkom vedú z podvežia do lode a z presbytéria do sakristie.
- Na východnej stene presbytéria sa zachovalo gotické okno rozdelené stredovým prútom a s kružbou v tvare trojlístka.
- Neskorogotické okná sa nachádzajú aj na veži.
- Na pravej strane víťazného oblúka sa nachádza renesančná murovaná kazateľnica zdobená maľbami, nápisom a letopočtom 1633.
- Pozoruhodným prvkom interiéru kostola je aj neskororenesančný maľovaný strop lode z roku 1658. Okrem bohatej rastlinnej výzdoby tu maliar zobrazil aj postavy štyroch evanjelistov okolo Ježiša ako Spasiteľa sveta.
- Súčasný hlavný oltár s obrazom sv. Mikuláša je barokový z roku 1701.
- Podľa niektorých názorov mal byť v kostolíku pochovaný sám sv. Metod. To však už len doba vzniku stavby vylučuje.
- Stredoveké kostoly nájdeme aj v neďalekej obci Nedožery-Brezany.
Súčasný stav
Kostol slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Lazanoch. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.
Bohoslužby: v pondelok a stredu o 18.00, v nedeľu o 8.00 h.
Praktické informácie
Obec Poruba leží cca 12 kilometrov severne od Prievidze. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe v obci v ohradenom areáli. Kontakt na farský úrad v Lazanoch: 046/ 54 85 300, na obecný úrad: 046/ 54 82 004.
GPS: 48.83216397, 18.590036631
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Literatúra
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Botek, A.: Nástenné maľby v kostole sv. Mikuláša v Porube. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2010, č. 3, str. 49 - 55.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Ilkó, K.: Nyitra-vidéki falképfestészet a középkorban. Teleki László Alapítvány, Budapešť 2019.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi. Budapest 2018.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5S00).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.
Web
- https://www.poruba.sk/obec/kam-v-obci/kostol-sv-...
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.dokostola.sk/kostol/kostol-sv-mikulasa
- www.lazany.sk/farskyurad
- http://porubakostol.webnode.sk
- https://www.dokostola.sk/clanky/archanjel-michal...
- https://www.teraz.sk/regiony/vzacnostou-kostola-...
- https://pksoliwarski.blog.pravda.sk/2016/04/03/p...
esteban
24. 5. 2011, upravené 15. 4. 2026
Za pomoc a ochotu ďakujeme pánovi starostovi Tomášovi Tóthovi a nášmu Stanovi.

