Devín - rotunda

Všetky fotky (17)

V rokoch 1921 - 22 vo východnej časti devínskeho hradiska objavil Innocent L. Červinka pri stavbe identifikovanej neskôr ako veľkomoravský kostol objekt kruhového pôdorysu s priemerom 650 cm. Na základové murivo rotundy široké 120 cm nadväzuje sčasti zachované 80 cm hrubé nadzemné murivo.

Pôvodne rotundu považovali za neskororenesančnú či ranobarokovú vežu alebo veterný mlyn. Podobne ako v prípade trojapsidového kostola aj tu neskorší výskum dokázal, že tieto teórie boli mylné. Posun v datovaní tu však nastal opačným smerom, ďalej do minulosti.

Revízny výskum pod vedením V. Plachej v roku 1980 aj tu dokázal, že išlo o sakrálny objekt, datovaný do prvej polovice 11. storočia. Vtedy už neďaleký veľkomoravský kostol neexistoval a ranostredoveká rotunda zrejme prevzala jeho sakrálnu úlohu, aby sa tu mohlo naďalej pochovávať, keďže na mieste hradiska vznikla osada.

Výskum tu odkryl stovky hrobov z obdobia 10./11. až 12. storočia. Celkovo 19 z nich bolo prekrytých kamennými platňami.

Funkciu farského kostola prevzala v 13. storočí novostavba v podhradí, ktorého románske časti sa sčasti zachovali v hmote dodnes stojaceho Kostola sv. Kríža. Rotunda potom zrejme začala postupne chátrať až úplne zanikla.

GPS: 48.172707731, 16.97904557

Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Plachá, V.: Ranostredoveké osídlenie devínskeho hradiska. In: Acta Historica Neosoliensia 15/2012, Ročenka Katedry histórie FHV UMB v Banskej Bystrici, str. 94 - 115. Dostupné aj v elektronickej forme.

esteban