Slovníček

– polkruhový alebo podkovovitý, niekedy aj viacuholníkový či kvadratický výklenok, slúžiaci v stredoveku ako záver (ukončenie) východnej strany kostola, v ktorom býval umiestnený oltár. Plnil tak funkciu →presbytéria. Pre predrománske a románske obdobie sú typické veľmi malé rozmery tohto priestoru, kde zvyčajne bolo miesto len pre oltár a kňaza (príp. miništranta).
Apsida býva zaklenutá →konchou, pri kvadratickom pôdoryse jednoduchou valenou klenbou (Kopčany, Kostoľany pod Tribečom alebo Rakovnica).
Kostolíky a →rotundy mávali najčastejšie jednu apsidu (napríklad Dražovce, Kalinčiakovo, Jur nad Hronom (na obrázku), Rimavské Janovce, výnimkou je trojapsidový kostol v Bíni), baziliky a trojloďové kostoly tri (napríklad Diakovce, pôvodne aj Hronský Beňadik).
Výnimočný je u nás trojapsidový uzáver veľkomoravského kostola na devínskom hradnom vrchu v tvare trojlístka či pôvodne štvorapsidová rotunda v Chrasti nad Hornádom, kde západnú apsidu neskôr nahradili loďou. Menej obvyklá na našom území je aj kombinácia kvadratického tvaru apsidy (v interiéri riešenej ako kombinácia polkruhovej apsidy a obdĺžnikového chóru) a valcovej rotundy v Malých Kosihách.
Osobitným druhom sú vnútorné apsidy, ktoré nevyčnievajú z vonkajšieho obrysu kostolíka. U nás je to prípad rotundy v Šiveticiach (jedna apsida) a rotundy na trenčianskom hradnom vrchu (štyri apsidy v tvare štvorlístka).

– súčasť →portálu; plasticky architektonicky zvýraznený oblúk lemujúci →tympanón. Zvyčajne ornamentálne nadväzuje na výzdobu bočných ostení portálu. U nás sa najkrajšie zachovali v Šahách (na obrázku) a Iliji.

– architektonický útvar tvorený opakovaním oblúkov nesených →piliermi alebo stĺpmi. Slepé arkády (na obrázku kostolík v Gáni) sa využívali ako dekoratívny prvok na stenách, pričom oblúky nesú polstĺpy, polpiliere alebo →lizény.

– jeden zo základných typov kostolov. Pôvodne išlo o verejnú stavbu v antickej architektúre. Mala tri, výnimočne päť lodí, z ktorých stredná je vyššia ako bočné a samostatne osvetlená tzv. bazilikálnymi oknami nad strechami bočných lodí. U nás ich postavili napríklad v Bratislave (9. stor.), v Hronskom Beňadiku (románska stavba), v 13. storočí potom v Banskej Štiavnici, Krupine či Dobrej Nive (na obrázku). Z obdobia gotiky sa zachovala stavba v Štítniku.

- pôvodne miesto určené pre kňazov alebo spevákov, postupne významovo i priestorovo splynulo s →presbytériom. V kostole priestor vkladaný medzi →apsidu a samotnú loď kostola, od ktorej ho oddeľoval →víťazný oblúk. Cieľom bolo zväčšiť priestor apsidy. U nás napríklad v Žiline-Rudinách (na obrázku), Gemerskom Jablonci, Žehni alebo v Sáse.
V súčasnosti sa pojmom chór označuje skôr tribúnu či tzv. balkón určený pre veriacich a/alebo spevácky zbor, z čoho vznikajú isté nedorozumenia.

– vyvýšené miesto zvyčajne na západnej strane lode najmä románskych kostolíkov (tvz. emporových). Podľa staršej literatúry bola určená pre šľachticov – vlastníkov kostola, aby boli oddelení počas svätej omše od prostého ľudu. Dnes je zrejmé, že plnila isté úlohy aj v liturgii.
Niesla ju klenba s →piliermi alebo stĺpmi, prípadne ich kombinácia. Smerom do lode sa otvárala oknom (oknami) alebo →arkádou.
Mohla mať tvar súvislej steny siahajúcej až po strop, ako ju nájdeme napríklad v Dražovciach (na obrázku), alebo jednoduchej tribúny nesenej na pilieroch (v Hamuliakove či Kalinčiakove - tu podoprenú ešte aj stĺpikmi, na obrázku). Hodnotné empory sa zachovali aj v kostolíkoch vo Svätušiach a Veľkej Tŕni.
V období renesancie a baroka sa rozšírili najmä v evanjelických kostoloch drevené, tzv. protestantské empory/tribúny. Ich úlohou bolo zväčšiť kapacitu chrámov pre veriacich, preto ich nájdeme často nielen pri západnej stene lode, ale aj pozdĺž južnej a severnej steny. V ojedinelých prípadoch postavili dokonca tieto tribúny dve nad sebou (Rybník).

– „al fresco“, maľba do vlhkej vápennej omietky, pri ktorej sa farba s omietkou lepšie spojí, vďaka čomu sa stáva maľba oveľa trvanlivejšou. Najstaršie fresky u nás i v celej "stredovýchodnej" Európe sa zachovali v Kostoľanoch pod Tribečom (koniec 10. storočia). Vzácne sú aj románske fresky (napr. Šivetice, Dechtice, Bíňa - rotunda), z obdobia gotiky sa ich zachovalo podstatne viac, veľmi hodnotný je napr. súbor nástenných malieb v gemerských kostolíkoch (napr. Ochtiná - na obrázku, Koceľovce, Štítnik, Kraskovo) či v okolí Banskej Bystrice (Čerín, Poniky), na Spiši, v Turci a i. Unikátom sú gotické fresky s nádychom renesancie v Sazdiciach.

– menší priestor pre sv. omše, môže byť samostatný alebo ako súčasť kostola, prípadne aj svetskej stavby (hradné kaplnky). V Diakovciach sa bočnou kaplnkou stal  starší pôvodne samostatne stojaci kostolík, druhotne začlenený do novšej a väčšej stavby (na obrázku). Niektoré románske stavby sa aj kvôli svojej polohe mimo obce časom zmenili na cintorínske kaplnky, napr. v Prihradzanoch či Podolínci.
Práve pristavané kaplnky u nás v období gotiky v najčistejšej podobe napĺňajú ideály tohto slohu - svetelnosť a odľahčenie múrov. Ide predovšetkým o stavby v Spišskom Štvrtku, Spišskej Kapitule a pri františkánskom kostole v Bratislave (2. pol. 15. stor.).

– v románskom a gotickom období zvyčajne dvojpodlažná pohrebná →kaplnka na cintoríne. Mala najčastejšie kruhový pôdorys, v neskoršom období aj obdĺžnikový (Trenčín). Jej spodná časť slúžila na uschovanie vykopaných kostí zo starších hrobov (ossarium). U nás sa zachovali románske karnery v Kremnici či Banskej Štiavnici (13. stor.). Na naše územie sa tento typ stavby dostal z Dolného Rakúska (napr. Hainburg na der Donau - na obrázku, Bad Deutsch-Altenburg a i.).

– klenba polkruhovej či podkovovitej →apsidy alebo polkruhového výklenku v tvare štvrťgule. U nás zachovaná vo väčšine románskych kostolíkov s apsidou (na obrázku kostolík v Žiline - Rudinách). Netradičný pohľad na konchu apsidy zvrchu poskytuje zrúcanina kostolíka v Haluziciach.

– zvyčajne kamenná nádoba, často zdobená ornamentom alebo aj plastikami, slúžiaca pri krste (na obrázku krstiteľnica z Rohoviec). U nás sa zachovalo viacero hodnotných krstiteľníc z románskeho obdobia, napríklad v Boldogu, Kostoľanoch pod Tribečom, Moste pri Bratislave či Veľkej Lomnici.

– stavebný ornament z kameňa používaný v období gotiky, zdobiaci predovšetkým lomené oblúky okien. V ranogotickom slohu bol ešte jednoduchý (→mníška), neskôr vytvárali umelci čoraz zložitejšie ornamenty (na obrázku bazilika v Štítniku).

– čiastočne pod úroveň terénu zapustený priestor zvyčajne pod svätyňou kostola. Bol určený na pochovávanie a slúžil aj pri, v tej dobe rozšírenom, uctievaní kultu mŕtvych. U nás sa nachádza napríklad v Dobrej Nive či Chrasti nad Hornádom.

– plochý zvislý architektonický článok vystupujúci zo steny zvyčajne obdĺžnikového prierezu. Lizény sa využívali ako bežný ornamentálny prvok na vonkajších fasádach, zvyčajne sa kombinovali s oblúčikovým vlysom. Nájdeme ich napríklad v Kalinčiakove či Diakovciach (na obrázku). Niekedy vytvárali aj motív slepých arkád. U nás ich nájdeme napríklad v Šiveticiach, Novej Dedinke či Čiernom Brode-Hedi.

– útvar mandľovitého tvaru, do ktorého umiestňovali stredovekí maliari Ježiša Krista, zvyčajne na klenbe apsidy. U nás sa zachovala napríklad v Hamuliakove, Diakovciach, Žehre, Rákoši, Martinčeku či Porube (na obrázku).

– kamenná výzdoba hornej časti gotického okna, pripomínajúca postavu (hlava a plecia) mníšky. Najjednoduchší typ → kružby.  U nás napríklad v Kopčanoch, Skalici (na obrázku), Boldogu či Holiciach.

– výklenok v stene, najčastejšie polkruhového alebo eliptického pôdorysu, v ktorých boli často umiestnené sochy. U nás ich nájdeme napríklad v rotunde v Bíni (na obrázku).

– poloha stavby vzhľadom na svetové strany. V stredoveku sa dodržiavala východno-západná orientácia pozdĺžnej osi, keď na východe bola apsida s oltárom a na západe veža či veže. Vstupný portál a takisto aj okná osvetľujúce loď boli na južnej strane, severná stena bola často bez okien. Časté sú odchýlky od tejto schémy (napríklad juhozápadno - severovýchodná orientacia), vyplývajúce z meniacej sa polohy východu a západu Slnka počas roka. V neskoršom období sa už kostoly stavali s rozličnou orientáciou.
Pri prestavbách stredovekých kostolov dochádzalo často k zmene orientácie. Ak zbúranú svätyňu nahradili novou loďou, z pôvodnej lode sa stala svätyňa a kostol tak bol "otočený" o 180 stupňov so svätyňou na západe (napr. Malé Teriakovce). Bežné bolo aj vybúranie severnej a južnej steny lode pristavanie nového kostola v smere sever - juh (napr. Kolíňany, Orešany)

- svätostánok - priestor na uschovanie hostií. Može ísť o jednoduchý výklenok v stene svätyne (napr. v Rohovciach), ale aj o samostatne stojacu, bohato zdobenú schránku v tvare štíhlej vežičky (napr. v Holiciach - na obrázku). Pastofóriá sú typické pre obdobie gotiky a začiatok renesancie, potom stratili liturgický význam, ktorý obnovili až po 2. vatikánskom koncile.

– zasvätenie kostola konkrétnemu svätcovi, svätcom alebo Božským osobám. V stredoveku boli časté zasvätenia napríklad sv. Jurajovi (Nitrianska Blatnica, Kostoľany pod Tribečom či Skalica), sv. Michalovi (Dražovce, Dobrá Niva, Mierovo), sv. Jánovi Krstiteľovi (Pominovce, Rimavské Janovce, Lipovník), sv. Margite Antiochijskej (Kopčany, Šámot, Šivetice, Malá Mača) či Panne Márii (Diakovce, Čierny Brod-Heď, Boldog). Patrón kostola dal často meno aj dedine, ktorá vznikla okolo neho - Svätý Jur, Križovany nad Dudváhom, Liptovský Ján a pod.

– zvislá, voľne stojaca podpora klenby (na obrázku bazilika v Dobrej Nive) či empory, najčastejšie štvorbokého prierezu (napríklad v Dražovciach či Hamuliakove). Môže, ale nemusí mať pätku a hlavicu.
Osobitným druhom sú vonkajšie oporné piliere, často bohato zdobené, ktoré sa začali používať v období gotiky. Slúžili ako nosný stavebný prvok budov, do ktorých boli zvedené tlaky murovaných klienieb.
Často sa pristavovali dodatočne aj v neskoršom období na zlepšenie narušenej statiky, ako v prípade Novej Dedinky či Rakovnice.

– architektonicky zvýraznený vstup do budovy. V románskom slohu rozšírený tzv. ústupkový portál, často zdobený ornamentom a vloženými stĺpikmi. U nás sú najhodnotnejšie v Iliji, Bíni, Šahách či Spišskej Kapitule (na obrázku).

– priestor pre oltár a kňaza, oddelený, väčšinou →víťazným oblúkom, od lode kostola. V období gotiky má zvyčajne štvoruholníkový pôdorys (napríklad Martinček, Henckovce, Čerín, Kraskovo) alebo tvar viacuholníka (napríklad Hamuliakovo - na obrázku, Nová Dedinka, Zolná, Koceľovce a i.).
V románskom slohu jeho funkciu plní → apsida, ktorú pri gotických prestavbách románskych kostolíkov často nahrádza práve klasické pozdĺžne, polygonálne zakončené presbytérium (napríklad v Boldogu, Spišskej Kapitule, Svinici). Oproti apside poskytuje viac miesta pre kňaza, ďalších ľudí a oltár.

– stavba kruhového alebo viacbokého (zvyčajne 8-uholníkového) pôdorysu, ktorá sa u nás stavala predovšetkým od veľkomoravského až po neskorománske obdobie. Funkčne šlo o kostolíky, → kaplnky (často v areáloch hradísk) alebo → karnery.
Stavali sa zvyčajne aj s → apsidou na východnej strane (Skalica, Križovany nad Dudváhom, Nitrianska Blatnica, Ducové, Michalovce), ale častý je aj jednoduchý kruhový pôdorys bez apsidy (Prihradzany, Devín). Poznáme však aj výnimky - rotundu so štyrmi apsidami (Chrasť nad Hornádom), s vnútornou apsidou (Šivetice), s vnútornými apsidami v tvare štvorlístka (Trenčín – hrad), či s apsidou v hrúbke múru a 12 vnútornými →nikami (Bíňa - na obrázku).

– kruhové okno na západnom priečelí kostola zdobené kružbami, zvyčajne nad portálom. Architektonický prvok využívaný najmä v románskom slohu a gotike. U nás napríklad v Holiciach (na obrázku). Vo všeobecnom význame vnútorne členený ornamentálny prvok kruhového tvaru.

– priestor alebo priamo miestnosť pri kostole slúžiaca na odkladanie liturgických potrieb (rúch, nádob, kníh) a prípravu kňaza a miništrantov na omšu. Zvyčajne bola napojená zo severnej strany na presbytérium. Z románskeho obdobia sa ich zachovalo len málo, zväčša ide o neskoršie prístavby. Výnimkou je napríklad sakristia kostolíka v Šámote (na obrázku). V období gotiky sa stali neoddeliteľnou súčasťou kostolov.

– v období stredoveku súčasť portálu; oblúková (v gotike s lomeným oblúkom) plocha nad vchodom. Lemuje ho archivolta. V našich podmienkach býva zdobený maľbami (napr. Šivetice, Hrabušice, Veľká Tŕňa, Smrečany) alebo zriedkavejšie ornamentom z kameňa. Typickým motívom je trojlístok (Štvrtok na Ostrove, Ilija) či rôzne podoby kríža (Veľká Lomnica - na obrázku, Boldog, Streda nad Bodrogom).

– oblúk, ktorým sa apsida/presbytérium otvára do lode - priestoru pre veriacich (na obrázku kostolík v Zolnej). Niekedy býva aj zdobený okrem malieb aj kamenárskym ozdobným prvkom – rímsou, ornamentom. Zaujímavosťou je gotický víťazný oblúk vložený do pôvodne vyššieho románskeho v kostolíku v Novej Dedinke. 

– vodorovný ozdobný prvok typický pre románsky sloh, u nás sa objavuje najčastejšie oblúčikový vlys tvorený opakujúcimi sa oblúčikmi lemujúcimi podstrešnú rímsu (napr. Kalinčiakovo, Rimavské Janovce (na obrázku), Diakovce), vlys so zahrotenými oblúčikmi (Jelka, Trstín) či náznaky obkročného oblúčikového vlysu (Hamuliakovo). Zriedkavejšie sa vyskytuje tzv stúpajúci oblúčikový vlys na trojuholníkových štítoch lodí (Rimavské Janovce) alebo nad portálmi (Spišská Kapitula, Svinica).
Vyskytuje sa tu aj tzv. strieškový vlys vytvorený opakovaním motívu Ұ z tehál (napríklad Križovany nad Dudváhom (na obrázku), Dražovce, Diakovce).
Oblúčikový vlys niekedy prechádza do → lizén (napríklad Kalinčiakovo, Diakovce). V niektorých prípadoch tak vytvára motív slepých → arkád (napríklad Nová Dedinka, Čierny Brod – Heď, Šivetice).

– vodorovný ozdobný prvok z tehál, zvyčajne lemujúci podstrešnú rímsu (nad vlysom, pokiaľ sa tak nachádza). Tvoria ho najčastejšie šikmo ukladané tehly, vytvárajúce opakovaný trojuholníkový motív. U nás napríklad Šámot (na obrázku), Diakovce, Hamuliakovo, Spišská Kapitula.Pozoruhodný je zuborez v niekoľkých úrovniach nad sebou, aký sa zachoval vo Veľkej Tŕni.