Ležala som na zemi. Oči zavreté, vychutnávajúc si túto chvíľu. Slnečné
lúče boli ešte rozpačité, ale hriali. Mňa, aj základy kostolíka, medzi
ktoré som sa položila na zem.
čítať článok »
Poníženie, pokora a ustrnutie v bezradnosti. To všetko v jedinom okamihu
zahltilo celú moju bytosť, keď som v plnej miere pochopila, čo vlastne
vidím na brehu Liptovskej Mary.
čítať článok »
Každý človek si zaslúži, aby raz našiel miesto, ktoré si nájde to „svoje
miesto“ v jeho duši. Také, ktoré mu bude útočiskom, azylom a ochrancom
pred celým svetom a občas aj pred sebou samým.
čítať článok »
Kostolík na úžasnom mieste. Nie príliš vysoko, stratený a nedostupný, ale dosť nad všetkým, aby ponúkol útočište aj malým bolestiam strápených duší.
čítať článok »
A vtedy môj pohľad padol na kus kameňa, ktorý stál len tak opretý na
plote vedľa kontajnera. Asi niekto nemal dosť odhodlania prehodiť ho dnu
k ostatnému odpadu, napadlo mi.
čítať článok »
V podstate som vôbec netušila, kam vlastne mierime. Tak ako som netušila, akú lekciu poznania má pre mňa malý kostolík nachystanú.
čítať článok »
Ale už počas tohto výstupu som vedela, že to bude jazda mojej porážky.
Ten zarážajúci pocit udrel v plnej sile. Sile, ktorá by bola schopná mi
podlomiť kolená, len čo sme vystúpili z auta.
čítať článok »
Bol to pekný pohľad na pekný kostolík. Zaujal už z diaľky. Vybehla som
prístupovou cestičkou a so zdvihnutou hlavou podrobovala jeho múry
dôkladným prieskumom.
čítať článok »
Pre mňa bol a stále je každý vstup do kostola ako dôverná návšteva. No čím okázalejšie boli priestory, ktoré ma prijímali, tým zložitejšie bolo pre mňa nájsť v nich hostiteľa.
čítať článok »
Jedno malé zamyslenie a otrasenie mojim presvedčením mi
priniesla i návšteva kostolíka v dedinke Čečejovce. Možno i preto, že
bola práve Biela sobota.
čítať článok »
© 2007 - 2013 www.Apsida.sk |
Kontakt |
System Drupal |
Prihlásenie užívateľa
