Zvolen - gotický karner

Všetky fotky (37)

V rokoch 2005 a 2006 bol počas archeologického výskumu pri farskom Kostole sv. Alžbety vo Zvolene objavený a odkrytý gotický karner zo 14. storočia. Výskum viedol Václav Hanuliak a realizovala ho súkromná spoločnosť AA Terra Antiqua v rokoch 2006 - 2007.

Karnerovú Kaplnku Božieho tela postavili pri farskom kostole ako centrálnu stavbu niekedy okolo polovice 14. storočia. O jej založení sa píše v testamente vdovy Kateríny z roku 1395, v ktorom uvádza, že karner dal postaviť z vlastných zdrojov jej prvý manžel, zvolenský mešťan Pavol. V roku 1473 sa v mestskej knihe spomína oprava kaplnky. Koncom stredoveku bol pre ňu dokonca určený vlastný kňaz (oltárnik). 

Po nástupe reformácie prevzali v 30. rokoch 16. storočia zvolenskú farnosť evanjelici, ktorí zrušili funkciu oltárnika. Kaplnka zrejme stála až do polovice 17. storočia, kedy ustúpila dodnes stojacej barokovej kaplnke pristavanej k južnej strane farského kostola. Celý areál sa začal využívať ako prikostolný cintorín. Podoba gotickej stavby nebola až do výskumu známa.

V prípade zvolenského karneru išlo o stavbu menej zvyčajného šesťuholníkového pôdorysu. Vonkajší priemer lode je 9 m, vnútorný priemer suterénnej časti je 8 m. V období gotiky je u nás omnoho rozšírenejší osemuholníkový pôdorys centrálnych stavieb (Skalica, Holíč, Podolínec, Gombasek či Poprad-Stojany). Šesťbokú stavbu poznáme len zo Sene, kde bola pristavaná ku kostolu ako sakristia. Rovnaký pôdorys má aj cintorínska kaplnka v Starom Měste v ČR.

K šesťbokej lodi sa vo Zvolene pripájala z východnej strany neveľká svätyňa polygonálneho pôdorysu (vnútorný priemer je 2,8 m) a zo západnej strany prístavba kopírujúca tvar troch strán šesťuholníka. Odborníci sa zatiaľ nezhodujú, či boli súčasťou prvej etapy alebo boli pristavané až neskôr. Základové murivo oboch prístavieb nie je previazané so základmi lode, čo by sa však dalo vysvetliť výrazne odlišnou hĺbkou ich založenia.

Západná prístavba sa v literatúre opisuje ako priestor špitála, s výstavbou ktorého má súvisieť aj pripojenie  východnej svätyne, keďže sa pôvodný karner (horné podlažie) mal začať využívať ako špitálsky kostolík/kaplnka.

Podľa časti odborníkov však nie sú pre stotožnenie prístavby so zvolenským špitálom dostatočné dôkazy ani v písomných prameňoch (špitál sa spomína v roku 1680 na predmestí, mimo hradieb), ani vo výsledkoch archeologického výskumu (napr. vstup do kostnice by sa nachádzal v interiéri špitála). Pravdepodobná nie je ani kumulácia funkcií pohrebnej a špitálskej kaplnky súčasne. Je tak možné, že priestor na západnej strane karnera nebol murovanou prístavbou, ale išlo len o múrom ohradené nezastrešené miesto pochovávania ležiace ohradenom areáli farského kostola.

Po ukončení výskumu mesto rozhodlo, že základy karnera nebudú opätovne zasypané. V roku 2012 bola nad nimi postavená z dreva náznaková rekonštrukcia stavby. Pri objekte sa nachádza aj informačná tabuľa.

GPS: 48.577838688, 19.125496745

Zdroje:
- Hanuliak, V. - Ragač, R.: Archeologický výskum neznámej stredovekej architektúry v centre Zvolena. In: Archaeologia Historica č. 32, Brno 2007, str. 139 - 150. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/140707/2_Arc....
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Beljak, J. - Malček, R.: Archeologický výskum pri Kostole Sv. Alžbety vo Zvolene. In: Acta Historica Neosoliensia č.15,  roč. 2012, str. 135 - 154. Dostupné v elektronickej podobe - http://oaji.net/articles/2014/629-1395472484.pdf.
- www.archeo.sk
- www.obnova.sk/neskorostredoveka-architektura-v-centre...

esteban