Chrasť nad Hornádom

Patrocínium: Najsvätejšej Trojice

Vznik: asi druhá polovica 12. až prvá polovica 13. storočia

Poloha: na skalnej vyvýšenine uprostred obce, obohnaný kamenným múrom

Stručný popis: románska rotunda s troma polkruhovými apsidami, štvorcovým centrálnym priestorom, nad ktorým je hranolová veža, a pristavanou pozdĺžnou loďou na západnej strane.

História
Pôvodný kostolík bol postavený na staroslovanskom kultovom mieste najneskôr v prvej polovici 13. storočia ako kamenná rotunda so štvorcovým centrálnym priestorom a štyrmi apsidami (tzv. typ tetrakoncha). Priemer apsíd je 402 - 408 cm, múry majú hrúbku 120 cm. Slúžil pravdepodobne ako pútnický kostol, pri ktorom sa spočiatku nepochovávalo.
Ešte v druhej polovici 13. storočia bola veža nad centrálnym priestorom zvýšená o 240 cm, pričom ako stavebný materiál už bola použitá tehla. Nadstavbu presvetlili lomenými oknami so stredovým stĺpikom, naznačujúcimi už prienik gotického slohu.
Okolo roku 1646 (uvádza sa aj obdobie 2. polovice 13. storočia alebo roky 1742 – 49) západnú apsidu zbúrali a nahradili ju pozdĺžnou loďou, čím dostala rotunda na prvý pohľad podobu klasického jednoloďového kostolíka s predstavanou vežou, ktorá je však netradične nad svätyňou. Pri tejto prestavbe zaklenuli zrejme aj priestor veže, čo si vyžiadalo prelomenie nových okien oválneho tvaru, ktoré prevzali úlohu presvetlenia tohto priestoru od gotických okien. Tie sa ocitli v novovytvorenom podkroví.
V roku 1950 dostala veža novú plechovú strechu, pričom bola nadstavená o cca pol metra. Pôvodne mala nižšiu šindľovú strechu v tvare jednoduchého ihlana.
V relatívne nedávnej dobe sa v obci objavil nápad zbúrať aj južnú apsidu a miesto nej pristavať sakristiu, ktorá kostolíku chýba. Našťastie však nebol realizovaný.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje unikátny typ rotundy, jedinečný na území Slovenska. O jeho pôvode sa doteraz vedú diskusie, keď sa jeho predlohy hľadajú v byzantskej architektúre či v severnom Taliansku. Dáva sa aj do súvisu s obdobne riešenými českými rotundami v obciach Řeznovice a Řeporyje.
- Postavili ho v dominantnej polohe na skalnej vyvýšenine nad riekom Hornád.
- Podobne nejasný je aj čas vzniku stavby. Odborníci rotundu datovali do intervalu od 9. storočia do konca 13. storočia. Na starší pôvod rotundy má podľa niektorých odkazovať aj základný modul použitý pri stavbe - karolínska stopa 33,3 cm, ako aj nálezy slovanskej keramiky z 9. - 10. storočia v blízkosti kostola.
- Rotunda bola dlho považovaná za kostol sv. Filipa a Jakuba, o ktorom je zmienka v listine z roku 1298. Ukázalo sa však, že jej autor písal o stavbe v susednej dedine Vítkovce.
- Zbúranú západnú apsidu lokalizoval archeologický výskum v roku 1980, jej pôdorys je vyznačený na dlažbe lode.
- Pôvodná rotunda mala v smere S - J dĺžku 10,6 m, pričom vnútorný štvorec, ku ktorému sa pripájali apsidy, má rozmery približne 4x4 metre.
- Pôvodný portál sa podarilo nájsť v juhozápadnej časti východnej apsidy.
- Románske okno sa zachovalo na JV strane východnej apsidy.
- V dolnej, románskej časti veže je v podkroví na západnej strane štrbinové okno a odkrytá je aj časť muriva, kde sa na vežu pripájala strecha zbúranej apsidy.
- Gotická tehlová nadstavba veže sa otvára na sever, juh a východ združenými oknami s lomeným oblúkom a stredovým stĺpikom. Na západnej strane, v súčasnosti zakrytej strechou barokovej lode je zachovaná horná časť gotického okna s mníškou.
- Na severnej stene centrálneho priestoru nad víťazným oblúkom severnej apsidy sa zachovala časť stredovekej fresky, v roku 2008 zreštaurovanej.
- Pod barokovou loďou sa nachádza krypta, v súčasnosti už neprístupná. Je vetraná malými otvormi v dolnej časti severnej a južnej steny lode.
- Nad západným vstupom sa nachádzajú podľa všetkého erby manželov Štefana Mariássyho (zomrel v roku 1749) a Žofie Kapyovej. Obaja zomreli práve v Chrasti nad Hornádom.
- Hneď pri kostolíku sa nachádza stredoveký náhrobný kameň s reliéfom kríža.
- Z južnej strany postavili pri kostolíku dvojpodlažnú budovu fary, ktorá čiastočne zakrýva výhľad naň z juhu a narúša tak jeho dominantnú polohu v obci.
- V severnej a južnej apside počas sv. omší sedia deti, osobitne chlapci a dievčatá.
- Kostolík a fara stoja na tzv. Farskej skale, strmej skalnej stene z obdobia treťohôr, ktorá je prírodnou pamiatkou. Viac sa môžete dozvedieť z informačnej tabule na brehu Hornádu.
- Kostolík sa, ako najvýznamnejšia pamiatka obce, dostal do jej erbu.
- Pôvodný pôdorys rotundy v tvare štvorlístka sa stal predlohou pre logo našej stránky.
- Stredové kostolíky možno nájsť aj v okolitých obciach Vítkovce, Spišský Hrušov, ako aj vežu kostola v zaniknutej dedine Miloj. V Olcnave odkryli archeológovia základy stredovekého kostola.

Súčasný stav
Kostolík je dobrom stave, zvnútra pred niekoľkými rokmi (2008) vymaľovaný. Stavba patri miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Navštívili sme ju v auguste 2006 a 2008, v decembri 2012 a máji 2015.

Bohoslužby: v nedeľu o 8.00 a 10.00 hod.

Praktické informácie
Obec leží 15 km východnej od Spišskej Novej Vsi pri železničnej trati Košice - Žilina. Kostolík je vďaka veži viditeľný už z diaľky. Prístupný je počas sv. omší, inak je celý areál zamknutý. Kontakt na faru je 053/ 449 21 16.
GPS: 48.927846172, 20.698539913

Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Slivka, M.: Výskum Kostola Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom. In: AVANS 1980, prvá časť. AÚ SAV v Nitre, 1981, str. 264 - 266. Dostupné aj v elektronickej podobe www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1980-1.pdf.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Javorský, F.: Románska architektúra na Spiši. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1999, č. 2, str. 56 - 60.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1590).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
- www.chrastnadhornadom.sk
- http://schematizmus.kapitula.sk
- www.albumromanski.pl/album/chrast-nad-hornadom

esteban

Ďalšie články o Chrasti nad Hornádom: Z nášho itinerára...

Za pomoc a ochotu ďakujeme pánom farárom Ondrejovi Želonkovi a Rolandovi Gerátovi, za rozlúštenie erbov Marekovi Gilányimu.