Patrocínium: Najsvätejšej Trojice
Vznik: druhá polovica 12. až prvá polovica 13. storočia
Poloha: na skalnej vyvýšenine uprostred obce, obohnaný kamenným múrom
Stručný popis: románska rotunda s troma predĺženými polkruhovými apsidami, štvorcovým centrálnym priestorom, nad ktorým je hranolová veža, a pristavanou barokovou pozdĺžnou loďou na západnej strane.
História
Pôvodný kostolík bol postavený na staroslovanskom kultovom mieste najneskôr v prvej polovici 13. storočia ako kamenná rotunda so štvorcovým centrálnym priestorom a štyrmi apsidami (tzv. tetrakoncha). Ich priemer je 402 - 408 cm, múry majú hrúbku 120 cm. Slúžil pravdepodobne ako pútnický kostol, pri ktorom sa spočiatku nepochovávalo.
Ešte v 13. storočí bola veža nad centrálnym priestorom zvýšená približne o tri metre. V rokoch 1742 – 49 (niekedy sa uvádza aj obdobie 2. polovice 13. storočia) západnú apsidu zbúrali a nahradili ju pozdĺžnou loďou, čím dostala rotunda na prvý pohľad podobu klasického jednoloďového kostolíka s predstavanou vežou, ktorá je však netradične nad presbytériom.
V druhej polovici minulého storočia dostala veža novú plechovú strechu, pričom bola nadstavená o cca pol metra. Pôvodne mala šindľovú strechu v tvare jednoduchého ihlana.
V nedávnej dobe sa v obci objavil nápad zbúrať aj južnú apsidu a miesto nej pristavať sakristiu, ktorá kostolíku chýba. Našťastie však nebol realizovaný.
Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje unikátny typ rotundy, jedinečný na území Slovenska. Dostal sa k nám pravdepodobne z oblasti severného Talianska.
- O pôvode stavby bolo veľa nejasností, jeho vznik datovali odborníci do intervalu od 9. storočia do konca 13. storočia.
- Rotunda bola dlho považovaná za kostol sv. Filipa a Jakuba, o ktorom je zmienka v listine z roku 1298. Ukázalo sa však, že jej autor písal o stavbe v susednej dedine Vítkovce.
- Zbúranú západnú apsidu lokalizoval archeologický výskum v roku 1980, jej pôdorys je vyznačený na dlažbe lode.
- Pôvodný portál sa podarilo nájsť v juhozápadnej časti východnej apsidy.
- V dolnej, románskej časti veže je na západnej strane štrbinové okno a odkrytá je aj časť muriva, kde sa na vežu pripájala strecha zbúranej apsidy.
- Gotická tehlová nadstavba veže sa otvára na sever, juh a východ združenými oknami s lomeným oblúkom a stredovým stĺpikom. Na západnej strane, v súčasnosti zakrytej strechou barokovej lode je zachovaná horná časť gotického okna s mníškou.
- Na severnej stene centrálneho priestoru nad víťazným oblúkom severnej apsidy sa zachovala časť stredovekej fresky, nedávno (leto 2008) zreštaurovanej.
- Pod barokovou loďou sa nachádza krypta, v súčasnosti už neprístupná. Je vetraná malými otvormi v dolnej časti severnej a južnej steny lode.
- Hneď pri kostolíku sa nachádza stredoveký náhrobný kameň reliéfom kríža.
- Z južnej strany postavili pri kostolíku dvojpodlažnú budovu fary, ktorá čiastočne zakrýva výhľad naň z juhu a narúša tak jeho dominantnú polohu v obci.
- V severnej a južnej apside počas sv. omší sedia deti, osobitne chlapci a dievčatá.
- Kostolík a fara stoja na tzv. Farskej skale, strmej skalnej stene z obdobia treťohôr, ktorá je prírodnou pamiatkou. Viac sa môžete dozvedieť z informačnej tabule na brehu Hornádu.
- Pôvodný pôdorys rotundy v tvare štvorlístka sa stal predlohou pre logo našej stránky.
Súčasný stav
Kostolík je dobrom stave, zvnútra čerstvo (august 2008) vymaľovaný. Stavba patri Rímskokatolíckej cirkvi. Navštívili sme ju v lete 2006 a 2008.
Bohoslužby: každý deň v týždni; pondelok až piatok o 18.30 hod. (v zimnom období o 17.30), v sobotu o 7.30 a v nedeľu o 8.00 a 10.30 hod.
Praktické informácie
Obec leží 15 km východnej od Spišskej Novej Vsi nad železničnou traťou Košice - Žilina. Kostolík je viditeľný už z diaľky. Prístupný je počas sv. omší, inak je celý areál zamknutý. Vstup si môžete dohodnúť s pánom farárom Ondrejom Želonkom, ktorý vám vie poskytnúť aj služby odborného sprievodcu (týmto mu aj ďakujeme za ochotu a všestrannú pomoc). Kontakt na faru je 053/449 21 16.
GPS: 48.927846172, 20.698539913
Literatúra
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
Web:
- www.chrastnadhornadom.ocu.sk/
- http://spis.eu.sk/chrastnadhornadom/sk
- www.albumromanski.pl/album/chrast-nad-hornadom
esteban
Ďalšie články o Chrasti nad Hornádom: Z nášho itinerára...
© 2007 - 2012