Až do začiatku 19. storočia stál v dedinke Liptovská Anna gotický kostolík nezvyčajného pôdorysu, ktorého patrónka dala obci aj meno. Po požiari v roku 1805 začal chátrať a dnes sa z neho zachovala už len časť obvodových múrov.
Kostolík postavili na svahu v podhradí hradu Liptov niekedy v období tretej tretiny 13. storočia až 1. tretiny 14. storočia ako neveľkú stavbu s obdĺžnikovou loďou (5,5 m x 7 m) a kvadratickým presbytériom (4,8 m x 4 m), ktorého podlaha bola oproti lodi zvýšená o cca 30 cm.
Na prelome 15. a 16. storočia prešiel kostolík neskorogotickou prestavbou, ktorej vďačí za svoj unikátny pôdorys, keď šírka lode i presbytéria je väčšia ako ich dĺžka. V spomínanom období bol totiž kostolík z kapacitných dôvodov rozšírený smerom na juh, čo bolo podľa všetkého zapríčinené nedostatkom miesta v tradičnejšom východnom či západnom smere. Rozmery zväčšenej stavby tak boli v prípade lode 5,8 m x 10 m a presbytéria 4 m x 8 m.
Obvodové múry stavby boli zvýšené a kostolík dostal aj nové portály v západnej a južnej stene lode. V tejto stavebnej etape zrejme pribudla zo severnej strany aj sakristia a úzka kostnica. Stavebné práce realizovali tí istí majstri, ktorí v rovnakom období pracovali na kúrii v Parížovciach. Svedčí o tom nález nadpražia kamenného portálu do sakristie, na ktorom bola rovnaká kamenárska značka ako v Parížovciach.
Z architektonických detailov tu nájdeme dva portály do lode, oba s polkruhovým zakončením. Južný vstup zo začiatku 16. storočia má zachovanú aj jednoduchú výzdobu ostení a dnes ho sčasti kryje polorozpadnutá drevená zvonica. Západný portál, dodatočne osadený na terajšie miesto, pochádza z prelomu 15. a 16. storočia.
Rozšírenú loď osvetľovali zrejme dve okná s lomeným oblúkom po stranách južného vstupu. Okno po jeho ľavej strane je dnes zamurované, to východné, napravo od portálu sa zachovalo. V Interiéri, pod týmto oknom, je v stene štvorcová nika.
V rokoch 1971 - 73 sa tu uskutočnil archeologický výskum pod vedením Štefánie Tóthovej. Ani ten však nedal definitívnu odpoveď na otázku, kedy presne kostolík, datovaný v starších prameňoch už do polovice 13. storočia a prezentovaný niekedy ako románska stavba, vznikol. Okrem iného však priniesol napríklad aj nález nezvyčajnej kamennej krstiteľnice obdĺžnikového tvaru, zdobenú motívom kríža.
V súčasnosti (júl 2011) je stavba zarastená burinou a sčasti zasypaná sutinou. Niektoré časti múrov hrozia každú chvíľu zrútením. Už tento rok by sa však mal začať výskum a obnova stavby, keďže na tento účel schválilo dotáciu Ministerstvo kultúry SR.
GPS: 49.150101331, 19.467065334
Zdroje:
- Tóthová, Š.: Výsledky archeologických výskumov v Parížovciach a v Liptovskej Anne. In: Monumentorum tutela, č. 12, Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, Obzor, Bratislava 1987, str. 171 - 219.
- Houdek, I.: Z histórie kostolov a iných staviteľských pamiatok Liptova. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Roč. XXI (1927), str. 58 - 79.
- Čajka, M.: Počiatky stredovekej sakrálnej architektúry na Liptove (Súčasný stav výskumu). In: ARS roč. 2003, č. 3, str. 167 - 187.
- www.arslexicon.sk/zaniknuty-rimskokatolicky-kostol-sv-anny
esteban
© 2007 - 2012