Patrocínium: sv. Jána Krstiteľa
Vznik: cca polovica 13. storočia
Poloha: v obci na vyvýšenej polohe
Stručný popis: jednoloďový gotický kostolík s kvadratickým presbytériom, rozšírený o západnú loď, vežu a severnú sakristiu
História
Kostolík postavili niekedy okolo polovice 13. storočia ako typickú ranogotickú stavbu s pozdĺžnou loďou a kvadratickým presbytériom, podobnú kostolíkom v neďalekej Lúčke či Henckovciach. Spomína sa aj v súpise pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia.
V 15. storočí už prestával stačiť potrebám rozrastajúcej sa farnosti a preto sa okolo roku 1500 pristúpilo k jeho rozšíreniu. Západné priečelie ranogotickej lode bolo zbúrané a miesto neho bola pristavaná podstatne dlhšia i širšia neskorogotická loď, ktorú sprístupnili portálom zo západnej strany. Pôvodný kostolík sa zmenil na svätyňu zväčšenej stavby.
Počas nepokojného obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní bol kostol v prvej polovici 17. storočia opevnený, pričom opevnenie zosilňovala dodnes zachovaná nízka hranolová veža.
V priebehu prvej štvrtiny 19. storočia (uvádzajú sa roky 1814 - 15 i rok 1823) bolo kostol klasicisticky prestavaný. V interiéri dostal nové klenby, okenné otvory boli zväčšené a fasáda upravená. Súčasnú podobu dostal objekt v roku 1846, keď k západnému priečeliu pristavali vežu.
Zaujímavosti
- Kostolík dodnes dominuje obci, po klasicistickej prestavbe však o staršom pôvode stavby hovorí len jej trojpriestorová dispozícia (presbytérium - užšia loď - širšia loď).
- Pôvod kostolíka bol dlhé obdobie nejasný, Súpis pamiatok z roku 1967 hovoril o stavbe postavenej na starších základoch v roku 1500. Neskôr sa už predpokladalo, že zrejme pôjde o starší objekt, v niektorých prameňoch sa kládol jeho vznik až do 11. storočia. Až archeologický výskum v roku 2009 potvrdil starší pôvod východnej časti kostolíka a datoval jeho výstavbu do polovice 13. storočia.
- Neskorogotická loď je prístupná profilovaným portálom na západne strane, dnes v podveží. Zvyšky pôvodného južného vstupu do staršej lode objavil archeologický výskum.
- Na pravej strane triumfálneho oblúka medzi staršou a novšou loďou je zamurovaný náhrobok Juraja Bebeka, ktorý zomrel v roku 1390, blízky o niečo mladšiemu náhrobnému kameňu Ladislava Bebeka v kaplnke kostolíka v Plešivci z roku 1401. Nie je celkom jasne, prečo sa jeho náhrobok nachádza práve v kostolíku v Hrhove, v tej dobe okrajovej časti bebekovského panstva.
- Pôvodné presbytérium i sakristia sú zaklenuté valenou klenbou.
- Pevnostný múr zo 17. storočia sa zachoval len sčasti južne od kostolíka, vrátane hranolovej veže.
Súčasný stav
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave, pred niekoľkými rokmi sa riešilo vlhnutie obvodových múrov staršej časti. Navštívili sme ho vo februári 2010 a 2012.
Bohoslužby: v nedeľu o 11.00 hod.
Praktické informácie
Obec Hrhov (maď. Tornagörgő) leží cca 20 kilometrov západne od Moldavy nad Bodvou pri ceste spájajúcej Rožňavu a Košice. Kostolík tvorí výraznú dominantu obce a vďaka
svojej polohe je viditeľný zďaleka. Kontakt na farský úrad: 058/796 11 20.
GPS: 48.60671309, 20.749568939
Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 1, A - J. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1967.
- Skalská, M.: Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci, archívno-historický výskum, nepublikovaný materiál, december 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5769).
- Encyklopédia miest a obcí Slovenska. PS - LINE, Lučenec 2005.
Web
- www.hrhov.sk
- www.regionkosice.com/hrhov
- http://roznava.rcc.sk/schematizmus
esteban
Za informácie ďakujeme pánovi P. Tajkovovi.


© 2007 - 2012