Rimavská Baňa

Všetky fotky (57)

Patrocínium: nedochovalo sa, dnes kostol Evanjelickej cirkvi a.v.

Vznik: okolo roku 1300

Poloha: v opevnenom areáli vo vyvýšenej polohe nad obcou

Stručný popis: románskogotický jednoloďový kostolík s polygonálnym presbytériom, východnou pristavanou vežou a severnou sakristiou

História
Kostolík postavili v dominantnej polohe zrejme niekedy okolo roku 1300. Išlo o jednolodie so zrejme kvadratickou svätyňou zaklenutou rebrovou klenbou.
Okolo roku 1415, keď patronátny vzťah ku kostolu získal Stibor zo Stiboríc ml., došlo k prestavbe objektu. Najvýraznejšie sa dotkla svätyne, ktorá bola predĺžená do podoby polygónu a novo zaklenutá. Došlo takisto k zvýšeniu dlažby v jej interiéri. Do tohto obdobia možno datovať aj portál do jednoduchej sakristie štvorcového pôdorysu a taktiež freskovú výzdobu svätyne.
Okolo roku 1500 došlo k zväčšeniu kapacity kostola predĺžením lode západným smerom. S tým súviselo zamurovanie pôvodného južného vstupu a vytvorenie dvoch nových portálov na južnej a západnej strane lode. Zmenou prešli aj okná. Z tohto obdobia pochádzajú zrejme aj nástenné maľby na južnej fasáde lode.
Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí si najmä interiér upravili pre vlastné potreby. Išlo najmä o postavenie drevenej tribúny pri západnej (v roku 1670) a neskôr i južnej a severnej stene (v roku 1726). S tým súvisí aj prerazenie menších okien v prízemí lode. V druhej polovici 17. storočia dostali aj vonkajšie fasády renesančnú úpravu v podobe nárožného kvádrovania. Maľovaný drevený kazetový strop v lodi datujeme do roku 1783. V tom istom roku sa taktiež významne zmenila silueta kostolíka, keď z východnej strany pristavali k presbytériu vežu - zvonicu. Dnešný vzhľad nadobudol objekt pri prestavbe v roku 1906, kedy dostala veža novú strechu.
V roku 2010 sa uskutočnil výskum exteriérových fasád a v roku 2012 menší archeologický výskum pri severnej sakristii.

Zaujímavosti
- Kostolík v opevnenom areáli predstavuje dodnes dominantu obce a krajiny.
- Z prvej stavebnej etapy sa zachovali južná a severná stena lode, víťazný oblúk a časť južnej a severnej steny svätyne so zvyškami pätiek pôvodnej klenby. Z detailov ide predovšetkým o podstrešný oblúčikový vlys na južnej a severnej (dokázaný sondou) stene lode a severozápadné nárožie odkryté na severnej fasáde lode. Z obdobia výstavby kostola pochádza aj horná časť (kupa) kamennej krstiteľnice.
- Svorník klenby svätyne je nesie erb Stibora zo Stiboríc ml., ktorý sa pred rokom 1413 oženil Dorotou z rodu Sechényiovcov, vlastníkmi Rimavskej Bane.
- V kostole sa zachovali tri gotické portály - do sakristie (okolo roku 1415) a južný i západný portál do lode (okolo r. 1500).
- Na južnej exteriérovej stene lode sa zachovali zvyšky monumentálnych malieb zobrazujúcich Pannu Máriu Ochrankyňu, archanjela Michala a sv. Krištofa.
- V lodi, na severnej stene, sa zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy. Fresku namaľovali niekedy okolo roku 1370. Pod ňou, sčasti zakryté tribúnou, sa nachádzajú tri zrejme votívne obrazy z len o niečo mladšieho obdobia. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Ešte v stredoveku bola táto freska premaľovaná a doplnená nápisom Salvator Mundi. Vedľajší obraz predstavuje zrejme sv. Alžbetu Uhorskú alebo sv. Helenu.
- V presbytériu sa zachovali na severnej stene výjavy Posledného súdu, na východnej strane víťazného oblúka sa nachádzajú v pomerne dobrom stave fresky sv. Juraja zápasiaceho s drakom (ľavá strana) a sv. Barbory (pravá strana). Maľby v presbytériu odkryli až v polovici 50. rokov 20. storočia.
- Z obdobia baroka pochádza okrem tribúny aj drevené vyrezávané trojmiestne stallum (z roku 1695), oltár (r. 1745) a kazateľnica (r. 1747).
- 3D model kostolíka
- Hodnotné stredoveké kostolíky s gotickými freskami sa nachádzajú aj v susedných obciach Rimavské Brezovo, Kraskovo a Kyjatice.
- Kostolík sa stal 150. objektom prezentovaným na našej stránke :).

Súčasný stav
Kostolík patrí miestnemu cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. a stále slúži veriacim. V posledných rokoch sa realizovala obnova fresiek v interiéri (2006), výskum a obnova exteriérových fasád (2010) a menší archeologický výskum (2012). Takisto je spracovaná projektová dokumentáciu na komplexnú obnovu kostola. Navštívili sme ho v apríli 2010 a júli 2014.

Bohoslužby: každú druhú nedeľu o 13.00 hod.

Praktické informácie
Obec Rimavská Baňa leží v údolí Rimavy, cca 16 km (vlakom), resp. 19 km (autom) severne od Rimavskej Soboty. Kostolík stojaci v dominantnej polohe je vďaka svojej veži i polohe nad hlavnou cestou neprehliadnuteľný. Areál kostola je uzamknutý. Kontakt na farský úrad: 047/549 51 75, rim.bana@ecav.sk.
GPS: 48.510559644, 19.93955791

Literatúra
- Hrašková E. - Danihel, I.: Rimavská Baňa – ev. a. v. kostol. Architektonicko-historický výskum a návrh obnovy exteriéru kostola. Bratislava, október – december 2010. Uložené: Archív Ithaka BB, s. r. o., Konzultanti: Sura. M., Plekanec, V.
- Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin, 2010.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Orosová, M.: Kostoly a fresky v Rimavskej doline. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2004, č. 3, str. 28 - 31.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Súpis pamiatok na Slovensku III. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1969.

Web
- www.ecav.sk
- www.arslexicon.sk
- http://ithaka.sk/rimavska-bana
- http://archeosk.sk/rimavska-bana-obnova-kostola

esteban