Patrocínium: nedochovalo sa, dnes kostol Evanjelickej cirkvi a.v.
Vznik: cca posledná štvrtina 13. storočia
Poloha: v opevnenom areáli vo vyvýšenej polohe nad obcou
Stručný popis: románsko-gotický jednoloďový kostolík s polygonálnym presbytériom, východnou pristavanou vežou a severnou sakristiou
História
Kostolík postavili v dominantnej polohe zrejme niekedy v poslednej štvrtine 13. storočia, o čom svedčia ešte viaceré románske prvky. Išlo o jednoloďovú stavbu so svätyňou nie celkom jasného tvaru. V období gotiky ju totiž prestavali a zaklenuli nepravidelnou krížovou klenbou. Pre datovanie prestavby je dôležitý svorník klenby s erbom Stibora zo Stiboríc ml., ktorý sa pred rokom 1413 oženil Dorotou z rodu Sechényiovcov, ktorí vlastnili Rimavskú Baňu. Do tohto obdobia možno datovať aj portál do jednoduchej sakristie štvorcového pôdorysu a taktiež freskovú výzdobu svätyne.
Od 17. storočia slúži evanjelikom, ktorí si najmä interiér upravili pre vlastné potreby. Išlo najmä o postavenie drevenej tribúny pri západnej (v roku 1670) a neskôr i južnej a severnej stene (v roku 1726). Maľovaný drevený kazetový strop v lodi datujeme do roku 1783. V tom istom roku sa taktiež významne zmenila silueta kostolíka, keď z východnej strany pristavali k presbytériu vežu - zvonicu. Dnešný vzhľad nadobudol objekt pri prestavbe v roku 1906, kedy dostala veža novú strechu.
Zaujímavosti
- Kostolík v opevnenom areáli predstavuje dodnes dominantu obce.
- Z románske stavby sa zachovalo obvodové murivo lode a svätyne, v ktorej nájdeme na juhovýchodnej strane aj čiastočne zamurované okno románskeho tvaru, víťazný oblúk, ako aj sčasti narušený oblúčikový vlys na južnej stene lode. Z 13. storočia pochádza aj horná časť (kupa) kamennej krstiteľnice.
- O dodatočnom vložení rebrovej klenby v presbytériu svedčí aj jej nepravidelný tvar piatich výsečí.
- V lodi, na severnej stene, sa zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy. Fresku namaľovali niekedy okolo roku 1370. Pod ňou, sčasti zakryté tribúnou, sa nachádzajú tri zrejme votívne obrazy z len o niečo mladšieho obdobia. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Ešte v stredoveku bola táto freska premaľovaná a doplnená nápisom Salvator Mundi. Vedľajší obraz predstavuje zrejme sv. Alžbetu Uhorskú alebo sv. Helenu.
- V presbytériu sa zachovali na severnej stene výjavy Posledného súdu, na východnej strane víťazného oblúka sa nachádzajú v pomerne dobrom stave fresky sv. Juraja zápasiaceho s drakom (ľavá strana) a sv. Barbory (pravá strana). Maľby v presbytériu odkryli až v polovici 50. rokov 20. storočia.
- Na južnej exteriérovej stene lode sa zachovali zvyšky monumentálnych malieb zobrazujúcich Pannu Máriu Ochrankyňu, archanjela Michala a sv. Krištofa.
- Do obdobia gotiky datuje južný i západný portál do lode, ako aj vstup z presbytéria do sakristie.
- Z obdobia baroka pochádza okrem tribúny aj drevené vyzerávané trojmiestne stallum (z roku 1695), oltár (r. 1745) a kazateľnica (r. 1747).
- 3D model kostolíka
- Hodnotné stredoveké kostolíky s gotickými freskami sa nachádzajú aj v susedných obciach Rimavské Brezovo, Kraskovo a Kyjatice.
- Kostolík sa stal 150. objektom prezentovaným na našej stránke:).
Súčasný stav
Kostolík patrí miestnemu cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. Pri návšteve bol objekt v zlom stave, ktorý vyžadoval rozsiahlu obnovu, najmä vonkajšie fasády opadávali, vrátane zvyškov fresiek na južnej stene. Navštívili sme ho v apríli 2010. V tom istom roku získal cirkevný zbor dotáciu 15 000 eur na odstránenie havarijného stavu kostolíka. Ešte v roku 2006 bola úspešná žiadosť o dotáciu z MK SR na reštaurovaie fresiek v interiéri.
Bohoslužby: každú druhú nedeľu o 13.00 hod.
Praktické informácie
Obec Rimavská Baňa leží v údolí Rimavy, cca 16 km (vlakom), resp. 19 km (autom) severne od Rimavskej Soboty. Kostolík stojaci v dominantnej polohe je vďaka svojej veži i polohe nad hlavnou cestou neprehliadnuteľný. Kontakt na farský úrad: 047/549 51 75, rim.bana@ecav.sk.
GPS: 48.510559644, 19.93955791
Literatúra
- Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin, 2010.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Orosová, M.: Kostoly a fresky v Rimavskej doline. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2004, č. 3, str. 28 - 31.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
Web
- www.ecav.sk
- www.arslexicon.sk
- www.svadbaonline.sk/evanjelicky-kostol-rimavska-bana
- www.geocaching.sk
esteban


© 2007 - 2012