Patrocínium: sv. Petra a Pavla
Vznik: pred rokom 1253
Poloha: uprostred obce
Stručný popis: neskororománsky jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, dvojvežovým západným priečelím a dostavanou južnou sakristiou
História
Pomerne veľkú dvojvežovú stavbu postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia. Jej veľkosť svedčí o bohatstve dediny, ktorá bola v tej dobe sídlom správy bratislavského hradného panstva, zahŕňajúceho 18 obcí.
Okolo roku 1320 bol kostol novo zaklenutý gotickou klenbou a v interiéri získal bohatú freskovú výzdobu. Ďalšie maľby pribudli, spolu s bohato zdobeným vežovitým pastofóriom, niekedy v období okolo roku 1400.
Súčasnú podobu dostal kostol po rozsiahlej prestavbe po roku 1880. Loď bola nanovo zaklenutá rebrovou klenbou, nižšou oproti pôvodnej. To viedlo k zničeniu hlavíc gotických prípor. Na severnej strane lode boli vyrazené nové okná, čomu padla za obeť časť freskovej výzdoby. Pôvodné okná boli zasa zväčšené. Úpravy zasiahli aj západné priečelie (rozeta, okná), je však možné, že sa tu rešpektoval pôvodný stav.
Nástenné maľby z čias gotiky objavili až v roku 1990, odkryté a reštaurované boli v rokoch 1991 - 92.
Zaujímavosti
- Kostol svojou veľkosťou prevyšuje románske kostoly v regióne a predstavuje hodnotný príklad sakrálnej architektúry z obdobia prelínania románskeho a gotického slohu.
- Archeologický výskum v roku 2006 naznačil možnosť existencie staršej románskej stavby alebo staršej stavebnej etapy súčasného kostola.
- Polygonálne presbytérium, tvarovo odkazujúce už na gotický sloh, je pôvodné, podobne ako v prípade stavby v Šamoríne. Staršia literatúra ho považovala za neskoršiu dostavbu zo 14. alebo 15. storočia. Svedčí o tom previazanosť základov lode a presbytéria, zachovaný zuborez pod strechou, románska sedília a ranogotické okno zachované v interiéri svätyne, zvonka prekryté novodobou južnou sakristiou.
- Vstup do kostola bol na aj južnej strane, kde sa z neho zachovala časť oblúku archivolty románskeho portálu. Na západnom priečelí sa nachádza už gotický portál .
- V interiéri lode boli odkryté zvyšky freskovej výzdoby z obdobia okolo roku 1320 už len v podobe červenej podmaľby, podobne ako v neďalekom Hamuliakove. Autor či autori malieb neboli ovplyvnení v tej dobe na našom území prevládajúcim taliansko-byzantským štýlom, ale maľbou rakúskeho Podunajska.
- Tematicky tu boli zobrazené výjavy z Kristovho života, života viacerých svätcov a svätíc, ako aj výjavy Posledného súdu.
- Vo svätyni sa nachádza unikátne, bohato zdobené vežové pastofórium z obdobia okolo roku 1400. Vežovitý útvar podopiera busta kráľa, asi sv. Ladislava, ktorej pôvod by mohol siahať až ku parléřovskej dielni (chrám sv. Víta v Prahe).
- Pred kostolom sa nachádza horná časť zrejme románskej krstiteľnice, zdobená oblúčikovým reliéfom.
- Pri kostole sa našiel pri výskume v roku 2006 viedenský fenig Leopolda VI. (1210 - 1230), iba druhý exemplár svojho druhu z nášho územia.
Súčasný stav
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám miestnej farnosti. Je v pomerne dobrom stave. V roku 2006 sa tu uskutočnil archeologický výskum v interiéri i exteriéri kostola v rámci obnovy presbytéria. Navštívili sme ho v auguste 2005, novembri 2007 a apríli 2011.
Bohoslužby: áno
Praktické informácie
Obec Holice (maď. Egyházgelle - Kostolná Gala) sa nachádza cca 15 km východne od Šamorína pri ceste do Dunajskej Stredy. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí v strede obce. Kontakt na farský úrad - 031/554 51 31.
GPS: 47.995629766, 17.484081388
Literatúra
- Hanuš, M. - Grznár, P. - Hladíková, K. - Budaj, M. - Čurný, M.: Výsledky archeologického výskumu Kostola sv. Petra a Pavla v Holiciach, okr. Dunajská Streda. In: Archealogia historica, roč. 2008, č. 33, str. 297 - 317.
- Smoláková, M.: Kostol v Holiciach - neznáme ranogotické nástenné maľby. In: Archealogia historica, roč. 2008, č. 33, str. 281 - 296.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Lorad, E.: Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku. Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1957.
Web
- www.holice.sk
- http://abu-bratislava.sk
esteban
Za podklady ďakujeme pánovi J. Kováčovi z Partizánskeho


© 2007 - 2012