Dlhé roky sa považoval románsky kostolík zasvätený sv. Štefanovi za stratený. Mal byť zbúraný v roku 1924 bez predchádzajúceho prieskumu a nahradený novostavbou.
Túto informáciu uviedol známy historik Václav Mencl vo svojej
reprezentatívnej publikácii Stredoveká architektúra na Slovensku z roku 1937.
Prieskum v prvej polovici roku 2009 však ukázal, že románsky kostolík bol iba prestavaný v zmysle projektu prestavby, ktorý podal farský úrad v roku 1922 a pamiatkari ho schválili o dva roky neskôr.
Pôvodná tehlová stavba z 12. - 13. storočia mala podobu jednoloďového emporového kostola s kvadratickým presbytériom a západnou vežou vtiahnutou do pôdorysu lode. Presbytérium bolo zaklenuté valenou klenbou a loď mala iba plochý strop. Ten bol v 18. storočí nahradený murovanou klenbou, ktorá v ďalších rokoch prispela k statickým problémom.
Románsku emporu podopierali na prízemí dva piliere a do lode sa otvárala troma oblúkmi. Na poschodí nad stredovým poľom stála románska veža, ktorá sa taktiež otvárala do priestoru lode troma oblúkmi. Loď i veža boli v exteriéri zdobené podstrešným oblúčikovým vlysom, ktorý na nárožiach prechádzal do lizén.
Veža mala okná na dvoch úrovniach, spodné boli združené, nad nimi sa nachádzali už len jednoduché. Ďalšie okno sa nachádzalo na západnom priečelí na úrovni prvého poschodia a osvetľovalo priestor empory.
V neskoršom období pristavali pred západný vstup murovanú predsieň a predĺžili strechu presbytéria, ktorú podopreli nárožnými murovanými piliermi, čím vznikol zastrešený, čiastočne chránený priestor za presbytériom.
Nejasné je zasvätenie románskeho kostolíka. Okrem novodobého sv. Štefana sa uvádzajú aj sv. Ladislav (14. storočie) a sv. Katarína (16. storočie).
Začiatkom 20. storočia už bola statika objektu veľmi narušená a preto farský úrad požiadal v rámci celkovej obnovy pamiatkarov o možnosť zbúrania západného priečelia, vrátane veže a empory.
Najnovší výskum naozaj potvrdil, že v hmote dnešného kostola sa zachovali časti románskeho muriva lode i presbytéria, ako aj viacerých architektonických detailov a zvyškov stredovekých fresiek. V presbytériu i lodi boli odkryté pôvodné štrbinové okná, v južnej stene lode sa zachovali aj sedílie. Po obvode stien presbytéria sa zachovali malé niky v pravidelných odstupoch a v západnej časti lode sa našli základy zbúranej empory.
Farský úrad v Nadliciach má záujem reštaurovať objavené románske prvky a prezentovať ich širokej verejnosti. Objavy však súčasne výrazne predražili obnovu kostola, ktorá mala stáť približne 5 000 eur, až na sumu presahujúcu 33 000 eur.
To je čiastka, ktorú farský úrad nemá k dispozícii a ani Livina, ako najmenšia obec v regióne, nemá veľa možností ju zabezpečiť. Ak by ste vedeli materiálne či finančne prispieť na tento projekt, kontaktujte, prosím, pána farára v obci Nadlice, pod ktorú kostolík v Livine cirkevne patrí. Kontakt na farský úrad je 038 /542 43 18.
GPS: 48.647362237, 18.249076903
Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Hudák, J.: Patrocíniá na Slovensku. Umenovedný ústav SAV, Bratislava 1984.
- www.novinytempo.sk/TEMPO_09_31.pdf
esteban
Za podklady, fotografie i ochotu ďakujeme pánovi J. Kováčovi z Partizánskeho.
© 2007 - 2012
Dakujeme za objasnenie
So, 17/07/2010 - 10:41 od spo
Dakujeme za objasnenie situacie okolo obnovy tohto kostolika.
Livina-kostol
Pia, 16/07/2010 - 21:56 od Martin Bóna (bez overenia)
K problematike výskumu a financovania obnovy by asi bolo na mieste dodať, že nadlický pán farár, Mgr. Jurina, mal ponuku získať dotáciu od Ministerstva kultúry na tento rok, ktorou by sa uhradilo reštaurovanie i dokúmanie vzácnych nálezov. Túto ponuku ale odmietol s konštatovaním, že o štátne peniaze nestojí. Podmienkou získania dotácie bol totiž zápis kostola do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok, pretože v pravidlách pridelovania financií ministerstvom je podmienka, aby objekt bol štátom chránenou pamiatkou. Pamiatkári z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne pomohli p. Jurinovi aj s vybavovaním tlačív a žiadostí a osobnou aktivitou sa pričinili o to, aby peniaze z ministerstva na tento vzácny kostol naozaj boli vyčlenené.
V procese prípravy vyhlasovania objektu za Národnú kultúrnu pamiatku sa ale p. Jurina ako správca farnosti voči tomuto návrhu odvolal, nakoľko si neželal, aby mu obnovu dozorovali pamiatkári. Tým ale nič nedosiahol, ale sa vyhlásenie kostola za pamiatku len pozdržalo a čo je najsmutnejšie, časovo sa premárnila možnosť získania sľúbených financií. Pán Jurina tak v t.r. nemá naozaj z čoho nálezy reštaurovať. Žiaľ ale v dôsledku svojho konania, za ktoré nesie zodpovednosť nielen voči kostolu ale i voči veriacim.
Vyššie uvedený výskum som realizoval osobne v plnej miere zadarmo, so súhlasom p. Jurinu, žiaľ doskúmanie mi už po vyhlásení objektu za pamiatku nebolo umožnené.
Celá vec okolo nevhodne začatej obnovy, snahy ju realizovať bez dozoru pamiatkárov, je len smutným obrazom prežívajúcej nedôvery medzi niektorými kňazmi voči pamiatkárom. Nedôvery, ktorá v prípade Liviny neopodstatnene zašla až tak ďaleko, že odmietla pomocnú ruku k obnove tejto vzácnej stavby. K obnove, ktorá už v tejto fáze je len dielom nie zrovna pre pamiatku najvhodnejších kompromisov.
Nie je mojim cieľom očierňovať ale poukázať na skutočnosti, ktoré v našej spoločnosti pretrvávajú a majú negatívny dopad práve na obnovu a zachovanie takýchto vzácnych klenotov, ktoré sa často správcami farností funkčne povyšujú len na liturgické objekty a nie na kultúrne i cirkevné deidčstvo nás všetkých.
Nakoľko s pamiatkami pracujem dvadsať rokov, tiež mi záleží na obnovea záchrane tohto kostola a prihováram sa za to, aby tí, ktorí sú ochotní podporiť jej obnovu tak urobili. S pozdravom M. Bóna