Uherské Hradiště - Sady (ČR)

V rokoch 1959 - 63 bol na vyvýšenine nad mestom Uherské Hradiště odkrytý komplex sakrálnych stavieb z obdobia Veľkej Moravy. Išlo o veľkú reprezentatívnu sústavu objektov považovanú odborníkmi za katedrálny chrám arcibiskupa sv. Metoda.

Najstaršou časťou komplexu bol kostol s kvadratickou apsidou rozšírený priečnou loďou, čo vytvorilo pôdorys v tvare kríža. Táto stavba je datovaná už na prelom 8. a 9. storočia, resp. do prvej tretiny 9. storočia. Základové pásy objavené pri južnej a severnej stene lode môžu súvisieť so schodiskami na bočné empory, keďže sú umiestnené na úrovni priečnej lode. Nad krížením lodí sa zrejme nachádzala hranová veža.

V priebehu 2. polovice 9. storočia, podľa všetkého v súvislosti s pôsobením misie solúnskych bratov bol kostol značne rozšírený. K západnému priečeliu bola pristavaná nová loď ukončená polkruhovou apsidou. Dĺžka chrámu sa tak zväčšila až na 23 metrov. Táto prístavba mohla, podobne ako v prípade ďalších kostolov slúžiť na vzdelávanie katechuménov. Niekoľko metrov západne od rozšíreného kostola boli odkryté zvyšky kruhovej stavby, podľa všetkého baptistéria.

Koncom 9. storočia zo severnej strany pristavali objekt sakristie a menšej pohrebnej kaplnky v podobe jednolodia s polkruhovou apsidou.

Komplex bol podľa všetkého zničený niekedy na začiatku 10. storočia. O niečo dlhšie mala existovať pohrebná kaplnka, ktorá sa má spomínať ešte v 13. storočí so zasvätením Panne Márii.  

Už len na základe veľkosti je jasné, že šlo o jednu z najvýznamnejších sakrálnych stavieb Veľkej Moravy. Jej honosnosť umocňuje aj nález pálenej strešnej krytiny rímskeho typu, ako aj zvyšky porfyritu z Grécka a sivého mramoru, ktoré mohli byť použité na výzdobu oltára. Riešenie dlažby v interiéri taktiež pripomína rímsku stavebnú techniku.

Význam stavby umocňuje aj pohrebná kaplnka či mauzóleum, v ktorom bol objavený hrob významného člena veľkomoravskej elity. Bol uložený v jeho strede a pôvodne ho prekrýval kamenný náhrobok. Ten bol navyše zdobený maľbou, z ktorej sa zachoval fragment s mužskou tvárou. Podľa analógie z rímskeho obdobia by mohol spodobovať mŕtveho. Niektorí odborníci vyslovili teóriu, že mohlo ísť priamo o knieža/kráľa Svätopluka.

GPS: 49.058629714, 17.469533086

Zdroje (napr.):
- www.slovackemuzeum.cz
- Kol.: Veľká Morava. Tisícročná tradícia štátu a kultúry. Nakladateľstvo ČSAV, Praha 1963
- Botek, A.: Cyrilo-metodská misia a veľkomoravská architektúra. In: Konštantínove listy 2/2009, str. 25 - 57 (http://www.ukm.ff.ukf.sk/wp-content/uploads/files/listy2009.pdf).
- www.moraviamagna.cz

esteban