Ludrová-Kút

Patrocínium: Všetkých svätých

Vznik: cca posledná tretina 13. storočia

Poloha: v opevnenom areáli na malej vyvýšenine uprostred polí

Stručný popis: pôvodne jednoloďový ranogotický kostolík s kvadratickým presbytériom, predstavanou západnou vežou a severnou sakristiou

História
Kostolík bol postavený niekedy v tretej tretine 13. storočia v zjednodušenom ranogotickom slohu, typickom pre región Liptova, ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. V prvej polovici 15. storočia bol interiér a sčasti aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami.
V roku 1447 bol obsadený bratríkmi. Na prelome 15. a 16. storočia bola pristavaná veža a južná loď, ktorá sa otvára do hlavnej lode širokým oblúkom. Niekedy v 17. storočí bola veža nadstavaná a okolo kostola bol vybudovaný múr.
Kostolík celé 16. storočie i začiatok 17. storočia napriek šíriacej sa reformácii zostal v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1672 či 1673. V nasledujúcich rokoch získavali kostolík protestanti vždy počas protihabsburských povstaní. Definitívne sa katolíkom vrátil v roku 1709.
V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice, ktorý dal kostolík i múr okolo neho opraviť. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953.

Zaujímavosti
- Na východnej a južnej stene presbytéria sa zachovali dve štrbinové a jedno kruhové okno románskeho tvaru. Ich špalety, ako aj rebrá klenby, sú ozdobené najstaršími maľbami v kostolíku ešte neskororománskeho štýlu, využívajúcimi krížové, kosoštvorcové, trojuholníkové a ľaliové vzory.
- Do rovnakého obdobia krátko po dostavbe kostolíka patria aj viaceré konsekračné kríže na víťaznom oblúku a stenách hlavnej lode.
- Na severnej stene lode odkryli reštaurátori triptych malieb s obrazmi Bolestného Krista, Panny Márie Ochrankyne a sv. Jána Krstiteľa s dvoma ďalšími svätcami. Vznikli okolo roku 1400 a patria k taliansko-byzantskému štýlu nástenného maliarstva. Pod nimi sa zachoval zvyšok výjavu súboja sv. Juraja s drakom z o čosi mladšieho obdobia.
- Steny svätyne zdobia fresky namaľované v období okolo rokov 1420 - 1440 neznámym autorom ovplyvneným už západoeurópskym štýlom gotickej maľby (Česko). Predstavujú christologický cyklus – život Krista v celkovo 34 obrazoch.
- Ide o najrozsiahlejší cyklus fresiek zo života Krista na Slovensku. Obsahuje okrem iného aj zriedkavo zobrazovaný výjav Obesenie Judáša. Typickým pre tento kostolík je výrazne nerovný, zvlnený povrch stien svätyne.
- Zaujímavým prvkom je vzájomné previazanie jednotlivých scén, inak zasadených do samostatných rámov, pomocou presahov častí tiel alebo oblečenia postáv. Maliar takisto nedodržiaval dovtedy prísne rozvrhnutie jednotlivých scén v priestore svätyne či ich obsah. Na vnútornej ploche triumfálneho oblúka tak nájdeme nie päť múdrych a nemúdrych panien, ale iba ich trojice. Výjav Poslednej večere zasa prepojil so scénou umývania nôh a tak sa na jednom obraze objavuje Ježiš Kristus hneď dvakrát.
- V slovenskom prostredí je neobvyklý rozsah využívania nápisových pások, ktoré nájdeme prakticky pri každej scéne.
- Jednoduchý svorník klenby zdobí namaľovaná tvár Krista.
- Na južnej stene hlavnej lode, pri oblúku spájajúcom ju s pristavanou južnou loďou, sa zachovali malé zvyšky nástenných malieb.
- Na vonkajšej fasáde východnej steny presbytéria je zvyšok monumentálnej nástennej maľby zobrazujúcej sv. Krištofa. Vedľa neho zachytávajú staršie opisy aj obraz Ukrižovania, dnes už stratený.
- Niekedy v rokoch 1552 - 55 zajali v kostolíku počas sporu o majetky vojaci zemana Juraja Rakovského ružomberských mešťanov, ktorí tam prišli na sv. omšu.
- Pôvodný neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie sa dnes nachádza v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
- Neskorogotický južný portál je plný rýh, tie mali podľa legendy zanechať šable šľachticov, ktorí sekaním zdravili pána domu, v tomto prípade Boha. Najväčšiu ryhu mal spraviť poľský kráľ Ján Sobieski, keď sa vracal domov po víťaznej bitke s Turkami pred Viedňou v roku 1683.
- V kostolíku je podľa ďalšej legendy pochovaný majster templárskeho rádu Johann Gottfried von Herberstein. Výskum však nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti a jednoznačne ani žiadne sídlo tohto rádu na našom území, napriek viacerým ďalším legendám.
- V ľavej hornej časti portálu je doteraz viditeľná kamenárska značka v tvare trojramenného hákového kríža.
- Na južnej stene pristavanej južnej lode sa nachádzajú slnečné hodiny.
- Priamo od kostola je vidieť pri pohľade na sever vedľa továrenského komína ďalší starý kostolík – ranogotickú stavbu v Martinčeku.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na virtualtravel.sk.
- Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi.

Súčasný stav
Kostolík patrí pod Liptovské múzeum, je sprístupnený verejnosti. Vonkajšie fasády sú v dosť zlom stave. V roku 2011 získalo múzeum dotáciu na reštaurovanie fresiek. Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne kultúrne podujatia. Navštívili sme ho v júli 2006 a júli 2011.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej obce Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Ako expozícia Liptovského múzea je počas letnej sezóny voľne sprístupnený za symbolické vstupné 50 centov, resp. 1 euro aj so sprievodcom, príplatok je aj za fotenie a natáčanie. Inokedy je potrebné sa vopred ohlásiť. Bližšie informácie na tel. č.: 0917 120 693 alebo na stránke múzea.
GPS: 49.063684358, 19.329468012

Literatúra:
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Anderssonová, M. - Močáry, B. - Svrček, P. ml. - Vandák, J.: Kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte. Svedok stáročí. Vydavateľ: Ing. Branislav Močáry - Sova, miesto a rok vydania neuvedené (asi Ružomberok, 2007).
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska. Gerlach Print, Bratislava 2002.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Kol. aut.: Sedem zastavení. Sakrálne pamiatky dolného Liptova (informačná brožúra). Miesto, rok vydania neuvedený.
- Šugár, P.: Nástenné maľby kostola v Ludrovej (SK). Bakalárska práca, Masarykova univerzita v Brne, Filozofická fakulta, 2007. Dostupné v elektronickej podobe: http://is.muni.cz/th/110831/ff_b/.
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.
Web:
- www.ludrova.sk
- www.liptovskemuzeum.sk
- www.youtube.com

esteban

Ďalšie články o Ludrovej: Z nášho itinerára