Okolo roku 1238 si postavili v Šahách premonštráti kláštor, ktorého súčasťou bol neskororománsky Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Mal dvojvežové západné priečelie a pravdepodobne išlo o trojloďovú baziliku. Vysviacky kláštora sa zúčastnil sám uhorský kráľ Belo IV.
Počas tureckých vojen bol kostol vážne poškodený a zostali z neho len ruiny. Obnovili ho až v 18. storočí už v barokovom slohu.
Z pôvodného kostola sa zachoval len vzácny neskororománsky ústupkový portál s gotickými prvkami na západnom priečelí. Jeho členenie je ešte románske na každej strane s 2 typickými ústupkami, do ktorých boli vsadené stĺpiky (novo doplnené asi počas barokovej prestavby, pôvodné sa nezachovali).
O vplyve gotiky svedčia lomené oblúky archivolt, ako aj ich ornamentálna výzdoba. Tú tvoria bohaté rastlinné motívy, využívajúce okrem románskych prvkov (palmetové listy, akant či rozety) aj v gotickom duchu realisticky znázornené listy a strapce viniča a javorové listy.
Portál je na území Slovenska ojedinelým príkladom vyspelej kameňosochárskej produkcie. Je blízky južnému vstupu Kostola sv. Michala vo Viedni, ako aj monumentálnemu západnému portálu Kostola Nanebovzatia Panny Márie cistercitského kláštora Porta coeli (Brána nebies) v českomTišnove.
GPS: 48.06957685, 18.951442838
Literatúra:
- Oriško, Š.: Kameňosochárstvo stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie. In: Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003, str. 110 - 121.
esteban
© 2007 - 2012